Architektka chce vybudovať záhradu pri psychiatrickom oddelení: Je absurdné, že sa má pacient liečiť v takom prostredí

prvýkrát ste areál trnavskej nemocnice videli pri návšteve svojho bratranca na psychiatrickom oddelení. Opisujete svoje spomienky ako strašidelné. Prečo? Ako areál vyzerá? 

S bratrancom sme sa mohli prechádzať len v rámci areálu nemocnice. Zdalo sa mi absurdné, že sa má liečiť z psychickej choroby, pričom prostredie ho v liečbe vôbec nepodporuje. Areál je veľmi veľký a rozmiestnenie nemocnice je pavilónové, každé oddelenie má teda vlastnú budovu. Celý areál je tak z hľadiska priestoru ťažko chápateľný, pričom práve v nemocniciach by sa mali ľudia vedieť ľahko a rýchlo orientovať. To bol ďalší impulz. Cítila som sa tam stratene, nevedela som sa zorientovať, odkiaľ sme prišli a kde má bratranec vlastne izbu. Celkovo bol môj pocit z priestoru presne opačný než ten, ktorý by mali mať používatelia nemocnice. 

prečo na vás pôsobil strašidelne? 

Areál je starý, prešiel si všelijakým vývojom. Veľa budov sa búralo, potom sa stavali nové podľa aktuálnej potreby a financií. Nestaval sa komplexne, vyzerá chaoticky. Jedna budova je odlišnej výšky a farby ako tá vedľajšia, umiestnená bez rozmyslu. Nehostinne vplývali aj detaily – rozbité chodníky, priestor, ktorý nebol prístupný pre imobilných. Či kovové lavičky, na ktoré sa nedá sadnúť, pretože v zime sú studené a v lete rozhorúčené a fungovali často len ako nosiče reklám, čo spôsobovalo aj vizuálny smog. Stretli sme aj šesťdesiatročného pána, ktorý nevedel, kam má ísť. Všetko to vytváralo pochmúrnu atmosféru. 

v kampani na Startlabe spomínate, že problém je aj s parkovaním a že autá v areáli prekážajú. Ako presne? 

V nemocnici je parkovanie zadarmo. V tesnej blízkosti je železničná aj autobusová stanica. Zdá sa mi, že niektorí ľudia si tam chodia len tak zaparkovať auto. Keď tam prídem ja, parkovisko je vždy plné. Autá potom parkujú aj tak, že bránia ľuďom, ktorí by chceli sedieť na lavičkách. Tie sú otočené smerom k ceste, popri ktorej však parkujú autá. Na lavičkách sa teda nesedí. Princíp verejného priestoru v areáli jednoducho nefunguje.