v rozhovore s expremiérom a bývalým šéfom slovenskej diplomacie Mikulášom Dzurindom sa dočítate:
- či sa v Bruseli cíti bezpečne
- ako vidí budúcnosť Európskej únie, Maďarska a Slovenska
- či schvaľuje nové referendum o brexite
- čo hovorí na to, že sa USA vracajú do strednej Európy
- za akých okolností by opäť vstúpil do politiky
- ako vníma plány prezidenta Andreja Kisku
kotlebovci pred eurovoľbami nakrútili v Bruseli propagačné video plné klamstiev, ktorým cielene vyvolávali dojem nebezpečenstva migrácie. Vy v metropole EÚ už niekoľko rokov pracujete. Cítite sa tam bezpečne?
Úplne otvorene? Ako kde. Vyberám si, kde si pôjdem kúpiť kravatu alebo kedy a kde si pôjdem zabehať. Nepodceňujte ten problém.
z čoho podľa vás pramení to napätie, prípadný strach a neistota?
Všetci predsa veľmi dobre vieme, aké teroristické činy sa odohrali v Bruseli a ďalších mestách. Násilie tu je. Niekde je viditeľnejšie, niekde zas menej. Ale ak sa budeme tváriť, že v Bruseli neexistujú tzv. no-go zóny, tak budeme smiešni. Nesmieme tieto problémy zahmlievať.
Ten fenomén je silný a ľudia od európskych lídrov očakávajú, že sa k tomuto problému postavia čelom. Nesmieme byť homofóbni ani hlúpi, ale nemôžeme sa ani tváriť, že tieto problémy neexistujú. Pretože potom je tu Kotleba a všetci rozprávame, aký je blbec. Ale už si nepovieme, kde sme my, zodpovední, ktorí tieto problémy máme riešiť.
akcent kotlebovcov na rasu a vierovyznanie imigrantov ako hlavnú príčinu nebezpečenstva, ako aj zámerné vyvolávania strachu medzi ľudmi, to všetko azda treba jasne odsúdiť...
Pochopiteľne, že áno. Ale to nestačí. Riešenie nie je, že sa budeme s Kotlebom zabávať, dvíhať mu rating a podieľa sa na tom, že bude ešte populárnejší.
Kľúčová odpoveď spočíva v tom, že my, normálni, zodpovední, slušní, proeurópski, tolerantní a rozumní, budeme tieto problémy riešiť a dáme ľuďom odpovede na súčasné výzvy. V tom však tí normálni, proeurópski politici zaostávajú.
„Chýbajú lídri, ktorí sa neboja utiahnuť opasok, ktorí povedia ľuďom nepríjemnú pravdu.“
európska únia často slúži národným politikom ako fackovací panák, na ktorého všeličo zvaľujú. Existuje podľa vás niečo ako „bruselský diktát“?
Opäť sme pri tej istej téme. Vezmite si napríklad povinné utečenecké kvóty.
tie predsa nie sú realitou, pretože ich viaceré štáty, a potom EÚ ako celok, odmietli...
Áno, ale koľko nás potrápili a akú hlúpu muníciu sme dali extrémistom, ktorí to používajú ako argumenty proti nám.
čo je to za diktát, keď nie je dokonaný?
Ale ako veľmi nás to všetkých vyrušilo a veľa ľudí zneistilo. Spôsobilo to turbolencie a ponúklo potravu extrémistom. Kto to vymyslel bez konzultácie s členskými krajinami? Prečo sa to zrazu len tak hodilo medzi európskych lídrov?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.