v rozhovore s analytikom think-tanku GLOBSEC Policy Institute nájdete prehľadné grafy v slovenčine, video, podcasty a dočítate sa:
- prečo Slováci vnímajú USA ako väčšiu hrozbu než Rusko
- čo alebo kto nás stále ťahá na Východ
- či sme radi, že sme členmi EÚ a NATO
- ako sú na tom Česi, Poliaci, Maďari či Bulhari
- aká je stredná a východná Európa 30 rokov po páde železnej opony
- akou veľkou hrozbou je Čína
- o čo pôjde Slovensku v parlamentných voľbách v roku 2020
v inštitúte, kde pracujete, ste nedávno spolu s kolegyňami Katarínou Klingovou a Dominikou Hajdu predstavili správu s názvom GLOBSEC Trends 2019. Čo bolo cieľom tohto medzinárodného prieskumu?
Zisťovali sme, kam sa posunula stredná a východná Európa za 30 rokov od pádu železnej opony. Pozreli sme sa na postoje obyvateľov krajín Vyšehradskej štvorky, Rakúska, Rumunska a Bulharska.
V minulých prieskumoch sme sa väčšinou sústredili na geopolitické a bezpečnostné otázky, dezinformácie či členstvo v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO).
Tento rok sme sa však bližšie zamerali aj na oblasť hodnôt, dôležitosť médií a mimovládnych organizácií. Špeciálne nás zaujímalo, ako obyvatelia tohto regiónu vnímajú trojicu veľmocí – Spojené štáty americké, Ruska a Čínu.
„Západ je u nás do veľkej miery vnímaný cez optiku Spojených štátov amerických.“
v jednej z hlavných otázok ste sa respondentov pýtali, či by chceli byť súčasťou Západu, Východu alebo „niekde medzi“. Čo ste zistili?
V priemere pre takmer polovicu ľudí, ktorí žijú v siedmich krajinách strednej a východnej Európy, je najpríťažlivejšie by niekde uprostred. Nechcú byť nevyhnutne súčasťou Východu ani Západu, ale niekde medzi.
s čím to súvisí? Je za tým geografická poloha alebo snaha štátov získať výhody z oboch „geopolitických strán“?
Súvisí to s polohou aj históriou tohto regiónu, ktorý bol dlho civilizačne aj kultúrne akousi zlomovou líniou medzi Západom a Východom, ktorý kedysi reprezentoval Sovietsky zväz a dnes Rusko.
V tejto časti sveta veľmoci neraz prichádzali do konfliktu a toto vnímanie, že nie sme súčasťou ani jedného z blokov, pretrváva.
GLOBSEC
ukázalo sa, že 23 percent Slovákov chce byť súčasťou Západu, zatiaľ čo k Východu inklinuje 10 percent opýtaných...
Tieto čísla sa oproti minulému roku zmenili len veľmi mierne. Počet ľudí, ktorí sa identifikujú so Západom v zmysle kultúry či geopolitiky, mierne narástol a naopak, mierne klesol počet tých, ktorí by chceli byť súčasťou Východu.
čo nás ťahá na Východ?
Treba povedať, že Západ je u nás do veľkej miery vnímaný cez optiku Spojených štátov amerických. Vieme, že na Slovensku dlhodobo pretrváva pomerne vysoká miera negatívneho vnímania USA, ktorá sa podľa mňa ešte zvýšila za súčasnej americkej administratívy.
Zároveň však na základe výsledkov prieskumu vidíme, že Slovensko je v miere provýchodnej orientácie lídrom spolu s Bulharskom. Sú za tým aj kultúrno-náboženské dôvody.
„V súčasnej geopolitickej realite je predstava byť akýmsi „mostom“ medzi Východom a Západom naivná.“
čo si máme predstaviť pod Východom a čo pod Západom?
Veľká väčšina ľudí si Západ spája predovšetkým s vyššou kvalitou života a bohatstvom, ku ktorému sa chceme približovať. Vidíme tam teda výrazný ekonomický rozmer, ale aj stotožňovanie sa Slovákov s hodnotami Západu, jeho civilizovanosti, vyspelosti a kultúre, je stále pomerne silné.
Východ zas v očiach väčšiny ľudí predstavuje Rusko. Určite nemajú na mysli Japonsko, Čínu alebo Kóreu.
byť niekde medzi Východom a Západom teda znamená byť mostom?
Áno, to je tá idea, ktorá tu žije pomerne dlho, už od 90. rokov 20. storočia. Vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar pracoval s myšlienkou, že Slovensko bude akýmsi mostom spájajúcim obidva bloky a bude z toho profitovať. Lenže v súčasnej geopolitickej realite je takáto predstava veľmi naivná.
nielen naivná, ale aj nebezpečná...
Stačí sa pozrieť na nášho východného suseda, kde vidíme, že pre Rusko nebol problém porušiť záruky územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny, anektovať polostrov Krym a začať okupovať východné regióny.
Predstava, že model štátu ako mosta môže v súčasnej napätej geopolitickej situácii fungovať, je čistá ilúzia.
maďari sa spomedzi všetkých najmenej stotožňujú s hodnotami Európskej únie. Je za tým Orbánova politika?
Maďarsko je veľmi špecifické v tom, že jeho obyvatelia vnímajú seba či svoje hodnoty ako prvoradé a vymedzujú sa. Nemyslia si, že ktokoľvek iný, či už EÚ, Rusko alebo USA, s nimi môže zdieľať ich národné hodnoty, ktoré sú pre nich prvoradé.
Európska únia je však pre veľkú väčšinu ľudí žijúcich v strednej a východnej Európe zdrojom hodnôt a stotožňujú sa s hodnotami, ktoré predstavuje.
pozrime sa bližšie na príklon k hodnotám Ruska. V prípade Bulharov tomu rozumiem, veď majú s Rusmi náboženské aj kultúrne väzby či pozitívne historické skúsenosti. Ako je to však v prípade Slovensko? Sú naše východné orientácie živené len „všeslovanskou vzájomnosťou“?
Zaujímavé je porovnanie Slovákov a Maďarov. V prípade Slovenska sa totiž môžeme oprieť napríklad o myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, ktorá sa traduje ešte z čias národného obrodenia, alebo aj o spomienky na naše oslobodenie Červenou armádou.
GLOBSEC
a v prípade Maďarska?
Tam sa ponúka vysvetlenie, že súčasná vláda Viktora Orbána vykresľuje Rusko ako pozitívneho spojenca. Súvisí to s čulou ekonomickou spoluprácou a tým, že Putinov model vládnutia, ktorý je zásadne odlišný od systému liberálnej demokracie v Európe, Maďari vnímajú ako niečo príťažlivé.
Je to aj preto, že súčasný šéf maďarskej vlády vykresľuje Rusko a Čínu ako zdroje inšpirácie pre iné, nedemokratické spôsoby organizácie spoločnosti.
„Je pochopiteľné, že Poliaci vnímajú Američanov ako hlavného bezpečnostného garanta.“
neprekvapí, že s hodnotami USA sa už tradične najviac stotožňujú Poliaci...
Vieme, že v prípade Poľska sa napríklad otázka členstva v NATO nekončí pri nejakom verbálnom deklarovaní. Plnia si svoje záväzky v Aliancii naozaj poctivo, čo súvisí aj s ich polohou na východe Európe, pri hraniciach s Bieloruskom.
Preto je pochopiteľné, že Poliaci vnímajú Američanov ako bezpečnostného garanta a stotožňujú sa aj s ich hodnotami oveľa viac, než iné krajiny.
napriek nárastu euroskeptických síl v našom regióne viditeľne stúpa podpora členstva v Európskej únii. Na Slovensku sme za posledné tri roky v otázke podpory EÚ výrazne poskočili – z 59 na 71 percent. Čím to je?
V našom prípade to súvisí najmä s ekonomickými výhodami, voľným cestovaním či možnosťou slobodne pracovať a študovať v zahraničí. Hodnotové otázky, ako sú demokracia či ľudské práva, prevažujú a sú na popredných miestach len v prípade Rakúska.
Tá podpora členstva v EÚ však nie je nekritická. Zistili sme totiž, že v priemere 53 percent ľudí si myslí, že rozhodnutia EÚ nemôže ich krajina ovplyvniť.
„Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že NATO nám poskytuje ochranný dáždnik.“
viac ako polovica ľudí teda verí, že existuje „diktát Bruselu“ a naďalej pretrváva aj pocit „druhotriednych Európanov“. Po Bulharoch si to na Slovensku myslí najväčšia časť populácie. Prečo?
Často sú takéto pocity na národnej úrovni živené úmyselne, príbehmi o akejsi bruselskej elite, ktorá koná proti záujmom občanom danej krajiny.
Zároveň však treba povedať, že to odráža aj veľkosť ekonomiky toho či onoho členského štátu, jeho reálny politický výtlak a schopnosť ovplyvňovať rozhodnutia na úrovni celej EÚ.
GLOBSEC
zaujímavé je, že Maďari tomu až tak neveria, teda aspoň podľa vašich zistení...
To zaujalo aj nás. Jedno z možných vysvetlení je, že v Maďarsku, ale napríklad aj v Poľsku, funguje na ľudí vyostrená rétorika ich politických predstaviteľov voči lídrom EÚ.
To búchanie po stole, napríklad v prípade migrácie, akoby presvedčilo verejnosť, že ich názor v Bruseli predsa len zaváži a ich politici majú možnosť ovplyvniť veci.
v roku 2017 by v referende podporilo členstvo v NATO 43 percent Slovákov, dnes je to už 56 percent. Čo je za tým?
Na zvýšení podpory členstva v Severoatlantickej aliancii sa svojou aktívnejšou komunikáciou do značnej miery podieľalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Zároveň si však podľa mňa ľudia čoraz viac uvedomujú, že NATO nám poskytuje ochranný dáždnik, ktorý nemá žiadnu alternatívu. Reči o neutralite sú pre väčšinu občanov Slovenska ilúziou.
Vidia, že na Ukrajine pokračuje tzv. proxy vojna, kde proti ukrajinskej armáde bojujú proruskí separatisti zmiešaní s jednotkami ruskej armády.
„Slováci sú najviac „antiamerickí“ a pretrváva tu najviac negatívny sentiment voči USA.“
hovoríte, že kampaň rezortu diplomacie bola úspešná, no zároveň vidíme, že rezort obrany dnes ovláda Slovenská národná strana (SNS), ktorej predstavitelia nás ťahajú skôr na Východ?
Slovensko je súčasťou NATO, my sme NATO a naši spojenci nie sú žiadni okupanti. Vysvetľovať tieto skutočnosti je veľmi dôležité. To, že v súčasnosti vidíme rozpor medzi postojmi SNS a smerovaním vedenia rezortu diplomacie, je veľmi nešťastné.
A to, že 56 percent opýtaných podporuje členstvo v Aliancii, neznamená, že zvyšok je proti členstvu. Odporcov je okolo 30 percent, zvyšní sú nerozhodnutí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.