Veronika Remišová: Sľúbili mi len tvrdú prácu

Veronika Remišová, nová posila strany Za ľudí, v rozhovore hovorí:

• prečo odišla od Matoviča, čo si o ňom myslí a či nebola pri kandidovaní za OĽaNO naivná
• čo ju presvedčilo pridať sa ku Kiskovi a čo jej exprezident sľúbil
• či by zrušila vlaky a obedy zadarmo
• ako vníma Kiskove slová o registrovaných partnerstvách
• ako chce meniť prokuratúru a políciu a ako ju zmenila politika

nedávno ste spolu so štyrmi kolegami opustili Poslanecký klub OĽaNO. Ako bude vyzerať vaše ďalšie pôsobenie v politike?

Veľa som o tom uvažovala a bilancovala svoje pôsobenie. Moje rozhodnutie nekandidovať na kandidátke OĽaNO nebolo ľahké, ani neprišlo hneď, pomaly zrelo. Mala som tam vytvorený tím, dobrých kolegov. Opakujem, nebolo to ľahké a ja ani nie som „politický turista“. Ale politike OĽaNO som v poslednom čase prestávala rozumieť. A keď niečomu prestávate rozumieť a strácate cieľ a víziu, nedá sa za to autenticky a úprimne bojovať. Rozhodla som sa, že ďalej budem pôsobiť v strane Za ľudí, ktorú založil Andrej Kiska.

ešte predtým, ako ste pred tri a pol rokmi vstupovali do veľkej politiky ako jednotka na kandidátke hnutia OĽaNO, viacerí ľudia, ktorí mali skúsenosť s týmto projektom, vám rozprávali o svojich výhradách. Tieto výhrady sa veľmi podobali na kritiku, ktorá zaznieva z úst ľudí, ktorí odchádzajú z OĽaNO dnes. Kritika sa týkala najmä práce predsedu hnutia, nedostatku koncepčnej práce, nedostatku regionálnych štruktúr. Vy ste napriek tomu, že ste o výhradách vedeli, na kandidátku OĽaNO išli. Neboli ste naivná?

Neviem, či som bola naivná, ale vtedy ma na kandidátku volali dve ženy, Erika Jurinová a Janka Šípošová, ktoré som poznala od eurovolieb, takisto som mala blízko k niektorým členom tímu. Dve spomínané dámy pracovali na zákone o obetiach trestných činov a práve ony boli pre mňa zárukou slušnej a nástojčivej politiky. Samozrejme, najdôležitejšia je osobná skúsenosť. Ale ja som vďačná aj za ťažké, aj za pekné chvíle a aj keď OĽaNO pokladám za uzavretú kapitolu, kolegom prajem všetko dobré na ďalšej politickej ceste.

reakcie vašich bývalých kolegov na váš odchod boli rôzne, ale jedna z nich, ktorú sformuloval poslanec Gábor Grendel, sa zdá hlboko pravdivá. Ten napísal, že Igor Matovič sa za celé roky v politike nezmenil, je to ten istý človek, aký bol pred ôsmimi rokmi. Matovič je ten istý človek, ktorý posielal Františka Mikloška, Petra Zajaca a Vladimíra Palka na detektor lži. Ten istý Matovič, ktorý si nahral Radoslava Procházku. Opakujem teda otázku: nebolo naivné očakávať, že Matovič sa bude správať inak? Nebolo predvídateľné, že vaše pôsobenie v OĽaNO sa skončí tak, ako sa skončilo?

Ale ja mám výhrady najmä k spôsobu politiky. Čakala som, že sa začne, nechcem použiť to slovo, ale možno v tomto kontexte aj sedí, štandardizovať. Keď som išla na kandidátku, tak som si napríklad nevedela predstaviť, že to bude bez programu, že budeme kandidovať bez seriózneho politického programu. Preto sme v spolupráci so stranou Nova a s Marcelom Klimekom na programe pracovali a v roku 2016 sme mali seriózne pripravený program. Očakávala som, že OĽaNO začne budovať silné regionálne štruktúry, veľa sa o tom v rámci hnutia diskutovalo, boli aj plány, hoci sa nikdy nezrealizovali. Nechcem teraz analyzovať, prečo sa nezrealizovali, ale pravda je, že sa to nestalo. Na začiatku sme mali aj veľmi príjemné stretnutie s ľuďmi z regiónov. Boli to cenní a zapálení ľudia. Dnes sa mnohí z nich už v politike neangažujú vôbec, alebo spolupracujú s inými stranami. Očakávania na zmenu fungovania OĽaNO teda boli, aj čo sa týka členstva v hnutí. Nakoniec z toho nič nebolo a v poslednom čase sa diali veci, ktorým som už nerozumela. Či už to bola kandidatúra do eurovolieb v štýle „kandidujem, ale nekandidujem“, alebo založenie druhej platformy v rámci štvorčlenného hnutia. Takýto typ politiky mi už prestal dávať zmysel.

oba prípady, ktoré ste spomenuli, majú spoločného menovateľa a tým je predseda OĽaNO Igor Matovič. Rozumiem, že vo vašich vyjadreniach nechcete byť osobná a útočiť priamo na nejakého človeka, ale vyzerá to tak, že zo všetkých výhrad vychádza jedna postava: človek, ktorý má hnutie pevne v rukách a robí rozhodnutia, ktoré nie sú štandardné, ktorý polarizuje voličov na tých, ktorí ho milujú a tých, ktorí ho nenávidia. Je Igor Matovič problém slovenskej politiky?

(Ticho.) V tomto momente by som radšej o OĽaNO už nehovorila. Nechcem kritizovať ani hnutie, ani kolegov, ani sa mi to v tomto momente, keď sa idem angažovať v strane Andreja Kisku, nezdá férové, vyjadrovať sa k hnutiu OĽaNO. Želám kolegom veľa šťastia a úspechu.

takže na túto otázku nechcete odpovedať.

Nechcem. Dúfam, že v budúcnosti bude naša spolupráca dobrá. Uvidíme.

ale keď odchádzate z nejakého politického subjektu a chcete si udržať dôveru vašich voličov, predpokladám, že im potrebujete jasne vysvetliť, prečo odchádzate.

To sa stalo. Dôvody sme pri odchode jasne pomenovali. Hovorila som o nich fakticky, racionálne, ale týmto je to uzavreté. Chcem sa pozerať do budúcnosti a otváram novú kapitolu.

keď sme robili rozhovor v máji 2017, na otázku regionálnych štruktúr ste odpovedali, že máte kompletne pripravenú stratégiu budovania a prepájania skupín aktivistov. Čo sa s ňou stalo?

Existovala, dokonca sme mali človeka, ktorý na tejto stratégii pracoval a predtým pôsobil v občianskom sektore. Ale nezrealizovalo sa to. Ale jedna vec je mať v regiónoch dobrovoľníkov a sympatizantov, ktorí vám fandia. Druhá vec je mať v regiónoch ľudí, ktorí môžu o hnutí spolurozhodovať. Toto v OĽaNO nikdy neexistovalo a ja si myslím, že to je problém, lebo v regiónoch sú ľudia, ktorí problémy poznajú a zároveň majú aj riešenia. Počas štyroch rokov som toho prešla po Slovensku dosť a mnohí ľudia sa cítili oklamaní a sklamaní z toho, že nám boli dobrí len pred voľbami, keď bolo treba hodiť hlas do urny, alebo keď sme ich volali na kandidátku pred komunálnymi voľbami. Ľuďom prekážalo, že sme sa s nimi inak nebavili, nesnažili sa ich problémy riešiť, nepočúvali sme ich. Ja som im z pozície nečlena hnutia nemala čo ponúknuť, len ich vypočuť a pretaviť ich návrhy do parlamentných návrhov zákonov. Trvalú spoluprácu alebo formu spolurozhodovania som im ponúknuť nevedela a nemohla.

„Aj v ekonomických otázkach budeme mať veľa rozdielnych názorov a rýchlo by sme mali začať pracovať a diskutovať o tom, ako bude krajina vyzerať po roku 2020.“

snažili ste sa byť členkou hnutia OĽaNO?

Áno, asi pred dvoma rokmi som si podala prihlášku.

reakcia?

Prihlášku som posielala Igorovi Matovičovi.

ktorý o tom emaile povedal, že si ho hneď nevšimol a vy ste z toho boli zranená.

Dostala som od neho odpoveď v priebehu niekoľkých hodín. Ďalej to nebudem komentovať, ale výsledok bol, že som sa členkou hnutia nestala.

teraz sa vo vašom živote začína nová éra. Strana Andreja Kisku má ambíciu „prevziať moc“. Zdá sa však, že aj veľká zmena bude potrebovať koaličnú vládu, ktorej súčasťou môže byť aj hnutie OĽaNO. Je pre vás reálnou možnosťou vládnuť spolu s Igorom Matovičom?

V záujme Slovenska je to potrebná možnosť. V záujme Slovenska sa musíme preniesť cez osobné animozity, ktoré, mimochodom, ja v sebe neživím, a mali by sme začať spolu korektne diskutovať a spolurozhodovať.