v rozhovore s analytikmi Matejom Šimalčíkom a Filipom Šebokom zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) nájdete videá či podcasty relácie .glóbus a dočítate sa:
- o čo ide demonštrantom v Hongkongu
- prečo chce Peking ovládnuť autonómny ostrov
- či sa treba báť expanzie Číny do Európy
- prečo si komunisti z Pekingu upevňujú moc
- ako sa čínsky režim správa k vlastným občanom
- prečo Peking ubližuje moslimskej menšine Ujgurov
v polovici júna vyšli do ulíc Hongkongu dva milióny ľudí. Bola to najväčšia demonštrácia v dejinách bývalej britskej kolónie. Prekvapil vás počet protestujúcich?
Matej Šimalčík: Určite áno. Po prvom miliónovom proteste, ktorý bol o týždeň skôr, urobila vláda voči demonštrantom nejaké ústupky, takže som očakával, že zápal protestujúcich bude skôr upadať.
Filip Šebok: Bolo to niečo pozoruhodné, azda to prekvapilo každého. Medzi ľuďmi, ktorí pravidelne sledujú dianie v Číne a Hongkongu, posledné roky prevláda skôr pesimistický pohľad, teda, že to ide zlým smerom. No to, čo sa teraz deje v Hongkongu, podľa mňa vysiela skutočne pozitívny signál.
o čo ide demonštrantom?
MŠ: Chcú, aby sa zachoval doterajší charakter ostrova, ktorý je, na rozdiel od zvyšku Číny, stále relatívne demokratický. Nie je tam úplná demokracia, ale jej miera je omnoho vyššia v porovnaní s pevninskou Čínou.
Mám na mysli najmä garantované základné ľudské práva, počnúc slobodou slova či zhromažďovania. Spúšťačom protestov bola snaha hongkonskej vlády prijať nový zákon, ktorý by umožnil vydávať na trestné stíhanie ľudí z Hongkongu do pevninskej Číny, kde nie sú garantované práva na spravodlivý proces. Mnohí Hongkončania sa obávajú, že tieto vydávania budú zneužívané na politicky motivované procesy proti kritikom čínskeho režimu.
„Nezávislé súdnictvo je niečo, čo azda najviac odlišuje Hongkong od pevninskej Číny.“
FŠ: Identita Hongkončanov je budovaná na odlišnosti od Číny a v posledných rokoch je táto identita naštrbovaná. Hongkončania majú skutočne strach, že sa ich mesto v budúcnosti stane len ďalším čínskym veľkomestom, ktorých je už v Číne veľmi veľa.
čo je na tom návrhu zákona najspornejšie?
FŠ: V súčasnosti z Hongkongu nie je možné vydávať obvinené osoby do pevninskej Číny. Autonómna hongkonská justícia, teda to nezávislé súdnictvo, je niečo, čo azda najviac odlišuje Hongkong od Číny a týmto zákonom by sa tento podstatný rozdiel prakticky vymazal.
Kin Cheung/AP/SITA1. júl 2019 Hongkong, Čína: Demonštranti prenikli do budovy Legislatívnej rady v Hongkongu a posprejovali steny grafitmi či rôznymi prodemokratickými heslami.
obhajcovia kontroverznej novely zákona tvrdia, že Hongkong je rajom zločincov či podvodníkov a útočiskom kriminálnikov. Majú pravdu?
MŠ: Tento argument veľmi neplatí, pretože jedným zo spomínaných ústupkov bolo práve to, že niektoré druhy ekonomickej trestnej činnosti boli vypustené zo zoznamu trestných činov, za ktoré je možné vydať niekoho do Číny.
FŠ: Vidíme, že obyvatelia Hongkongu neveria vlastnej vláde, ktorá napokon ani nie je demokraticky volená. Je považovaná za bábku v rukách Pekingu.
Komunistickým lídrom v Číne jednoducho Hongkončania neveria. Je to otázka dôvery voči vláde a jej lídrom, ktorá tu absentuje.
čo zatiaľ Hongkončania v uliciach dosiahli?
MŠ: Vláda síce pozastavila rokovania o spornej novele na neurčito, ale to demonštrantom nestačí a požadujú, aby bol zákon úplne zrušený. Ide naozaj o charakter hongkonskej spoločnosti a zachovanie nezávislosti justície.
Nezávislé súdy totiž robia Hongkong tým, čím je, teda jedným z najvýznamnejších hospodárskych centier sveta. Je to aj vďaka tomu, že podnikatelia, ktorí tam pôsobia, dôverujú súdom, že budú nestranne a nezávisle rozhodovať prípadné obchodné spory.
„Identita Hongkončanov je budovaná na odlišnosti od Číny a v posledných rokoch je táto identita naštrbovaná.“
FŠ: Hlavným cieľom protestov je definitívne stiahnutie zákona o vydávaní do Číny. Na princípe snehovej gule sa k tomu však už pridal aj odpor voči predstaviteľom hongkonskej vlády.
Videli sme, že počas protestov došlo k bezprecedentným zrážkam polície s demonštrantmi. Hongkonská polícia posledné roky začína slúžiť skôr vláde ako občanom.
oficiálne orgány spočiatku označovali demonštrácie za výtržníctvo platené zo zahraničia. Mohli aj takéto vyjadrenia ešte viac vyprovokovať protestujúcich?
FŠ: Je to zaujímavá paralela, pretože podobne komunisti označovali aj protesty na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v roku 1989.
Označenie demonštrácií za výtržníctvo bolo určite ďalším spúšťačom, ktorý ešte viac znásobil emócie ľudí, ktorí o sebe hovoria ako o patriotoch či ochrancoch Hongkongu.
Protesty vychádzajú z ich viery, že toto je možno posledná šanca zastaviť proces, v rámci ktorého sa Hongkong stáva čoraz viac súčasťou pevninskej Číny.
šéfka hongkonskej administratívy Carrie Lam, stúpenkyňa vlády v Pekingu, sa verejnosti ospravedlnila za nedorozumenia spôsobené nedostatočnou diskusiou o zákone. Demonštrantom to nestačí a vyzývajú Lamovú na odchod. Prečo však Lamová otočila?
MŠ: Nebolo to jej vlastné rozhodnutie, ale skôr dôkaz o tom, že dostala zelenú z Pekingu na to, aby pozmenila svoj oficiálny postoj. Určite bol jedným z dôvodov aj tlak Hongkončanov, nie však jediným. Významnú rolu zohralo aj to, ako sa na masové protesty pozerá zahraničie, najmä Taiwan.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.