Máte na viac

je pravda, že máte slovenské korene? 

Mesiac predtým, ako som mal odísť na Slovensko, som si balil veci a pritom som narazil na krabicu plnú dokumentov. Chcel som ich vytriediť a nepotrebné vyhodiť. Medzi papiermi som našiel aj malú knižku, ktorú som dostal pri oslave zvanej bar micva. V knižke bol spísaný príbeh rodiny mojej starej mamy. Začal som ho čítať a zistil som, že starý otec mojej starej mamy pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Nič mi to nehovorilo, čítal som ďalej. 

Keď mal 19 rokov, rozhodol sa odísť do veľkého mesta, Pressburgu. Pri tejto pasáži som sa zastavil, zdalo sa mi to zaujímavé. Do tej chvíle som nemal tušenia, že mám niečo spoločné so Slovenskom, v rodine sa o tom nikdy nehovorilo. Starý otec mojej starej mamy v Pressburgu stretol svoju manželku a začal pracovať pre Chatama Sofera ako fundraiser – cestoval a zbieral peniaze pre židovskú školu. Na smrteľnej posteli povedal Chatam Sofer môjmu predkovi, aby po jeho smrti odišiel do Svätej zeme, usadil sa a navždy tam zotrval. Vtedy to bola veľmi zanedbaná časť Osmanskej ríše. 

Niekoľko rokov po Soferovej smrti sa moji príbuzní rozhodli zariadiť podľa jeho odporúčaní. Keďže pochádzali z Uhorského kráľovstva, poslali ich na miesto, ktoré bolo určené práve pre ľudí z Uhorska a volalo sa Maďarské domy. Táto oblasť v rámci Jeruzalema doteraz existuje. Práve pre názov tejto oblasti sa v našej rodine tradovalo, že naši predkovia prišli z Maďarska. Ale oni boli odtiaľto! A ja som to zistil mesiac pred príchodom na Slovensko.

cítite teda v žilách aj slovenskú krv?

Cítim nejaké spojenie. Počas môjho pôsobenia som Nové Mesto nad Váhom išiel navštíviť. Stretol som sa s primátorom, ktorý mi ukázal mesto a to, čo zostalo zo židovskej komunity. Hroby som už nenašiel, židovský cintorín z 19. storočia je pravdepodobne niekde pod povrchom súčasného mestského parku a moji príbuzní odtiaľ aj tak všetci odišli do Izraela. Ale bolo to zaujímavé zakončenie príbehu mojich slovenských koreňov.

po tri a pol roku na Slovensku už do istej miery máte Slovákov navnímaných. Čo je podľa vás pre náš národ výstižné?

Ako Izraelčan viem veľmi oceniť, že ste uvoľnení, nie ste pod sústavným tlakom. Ak vás porovnám s Izraelom, Slovensko je veľmi pokojné miesto. Je v ňom stále niečo rurálne – čo sa mi páči. Ľudia sú spojení s tradíciami a s miestami, odkiaľ pochádzajú. V Bratislave je každý druhý človek z iného slovenského mesta a s tými mestami sú stále v spojení. Keby ste napríklad stretli niekoho v Izraeli a opýtali sa ho, kto je, odpovedal by, že v armáde slúžil v tej a tej jednotke, alebo že študoval na určitej univerzite. To nás definuje. Keď stretnete ľudí tu, povedia vám, že sú z Prešova, z Košíc alebo z Lučenca. Nejako ich to definuje. A keďže ste veľmi mladý národ, stále ste len v procese definície vlastnej štátnosti. Vaša samostatná história sa stále tvorí.

zdá sa vám, že hľadáme tvár vlastnej identity?

Niekedy mám pocit, že Slováci si nie sú úplne istí vlastným príbehom, teda svojou identitou. Je to pochopiteľné, ak sa pozriete na vašu históriu, vidíte od Veľkej Moravy množstvo štátnych útvarov, v ktorých ste boli. V takej situácii nie je celom jednoduché povedať, kto ste. Aj my sme to mali podobné, len už ako štát fungujeme 71 rokov a vy 26. Museli sme nájsť odpoveď na otázku, čo znamená byť Izraelčan. Riešili sme, ako sa súčasný Izrael líši od tisíce rokov trvajúcej histórie židovstva a podobne.

ako slovenské hľadanie vlastnej identity ovplyvňovalo vašu prácu?

V prípade, že krajina je ešte len v procese formovania vlastnej identity, mám zvýšené obavy z ľudí, ktorí prezentujú pokrivené, nesprávne výklady histórie krajiny. Počas môjho triapolročného pôsobenia som často vnímal ľudí, ktorí sa snažia vykresliť nesprávny obraz Jozefa Tisa a jeho roly v slovenskej histórii. Pamätám si konferenciu v Nitre, ktorá sa snažila preformovať historický obraz Tisa. Videli sme pokus zaradiť Tisa medzi osobnosti ankety Najväčší Slovák. Vždy, keď sa dotknete tejto témy, narazíte na inú interpretáciu, aj keď tento človek bol vojnový zločinec, antisemita a mal by byť jednoznačne verejne odsúdený.  Veľmi úprimne vám hovorím, že máte mnoho vecí, na ktoré môžete byť hrdí, ale Tiso je tmavá škvrna, ktorá by nikdy nemala byť predmetom úcty a obdivu.

„Ak Slovensko porovnám s Izraelom, je to veľmi pokojné miesto. Je v ňom stále niečo rurálne.“

čo ste hovorili Slovákom, ktorí tento váš názor nemali?

S členmi Kotlebovej strany som sa nestretával. A pri diskusiách s inými ľuďmi som bol vždy otvorený. Nebol som diplomatický. Hovoril som jasne. Zlaté pravidlo diplomatov je, že nezasahujú do vnútorných záležitostí iných štátov. Ako veľvyslanec Izraela však urobím výnimku, pokiaľ ide o antisemitizmus. Pýtal som sa relevantných ľudí, či by išli do koalície s Kotlebom. Kládol som im otázku, či ich dvaja kotlebovci v europarlamente znepokojujú. Zisťoval som, či krajina vyvíja dostatočné úsilie pri vzdelávaní mládeže. Myslím, že sa to nedeje. 

Múzeum holokaustu v Seredi je dôležité, pozitívny je aj 9. september (Deň obetí Holokaustu a rasového násilia, pozn. red.), dôležité sú aj všetky spomienkové slávnosti, ale nie som si istý, či sa naozaj robí dosť v oblasti vzdelávania. Nehovorím o tom preto, aby som dosiahol niečo pre židovskú komunitu alebo pre Izrael. Myslím, že antisemitské idey sú nebezpečné pre vás Slovákov a mali by ste to zastaviť. Zdá sa mi, že väčšina politikov aj občanov toto nebezpečenstvo chápe. Len treba byť trochu odvážnejší.