Zuzana Čaputová: Zmenili sa kulisy, nie ja

ako znášaš, keď sa ťa novinári pýtajú, koľké šaty už máš dnes na sebe?

Pri nástupe do funkcie ma prekvapilo, že sme veľmi hodnotené z hľadiska toho, ako máme uložené vlasy a aké dlhé šaty nosíme, alebo či sa pokrčili za desať minút v aute. No objektívne, ženy v politike to majú náročnejšie. Je to tlak, ktorý je akoby navyše. Zároveň však platí, že ja ani môj tím túto stránku nepodceňujeme, chápem, že aj takto reprezentujem krajinu. No ak preváži viac hodnotenie oblečenia nad obsahom, ktorý sme starostlivo pripravovali, je mi to ľúto. 

pozeral som inauguráciu a zaujímalo ma, ako zvládneš to, keď bolo treba predstúpiť pred vojakov a niečo na nich zakričať. Čo si zakričala? 

Zakričala som: „Sláva vlasti, vojaci!“ Mala som to položené týždeň na stolíku, aby som náhodou nezakričala niečo iné. 

„Buďme optimisti, veci sa dajú meniť k lepšiemu. Ak to nevzdáme, práve naším pričinením môže byť lepšie.“

veď práve, normálny človek toto nezakričí. No zrazu si sa stala z normálneho človeka prezidentkou a musíš také vety vyslovovať i počúvať. Od prijatí veľvyslancov, menovania profesorov či chodenia na folklórny festival vo Východnej, všade sa musíš tváriť, že to je tá najdôležitejšia vec, ktorá sa v ten deň deje. Neubralo to z tvojho Ja? 

Nie, lebo chodím iba na miesta alebo robím iba kroky, s ktorými som v súlade. Keď som sa uchádzala o tento mandát, poznala som ako právnička kompetencie prezidenta, takže som vedela, čo budem robiť. A keď niečo robím, tak v tom chcem byť naplno prítomná. Vnímam a uvedomujem si, za čo som tým ľuďom vďačná, napríklad nedávno pri vojenskom čine roka.

keď si kandidovala, viackrát sme sa rozprávali o tom, aký je to pocit. Teraz si už necelý mesiac prezidentkou. Dá sa na to zvyknúť?

Nesnažím sa zvyknúť si na status. Moja životná situácia sa zmenila, no cítim, že ja sa nemením. Som stále tá istá Zuzana ako predtým a verím, že ňou budem aj naďalej. Zmenila sa mi však rola, pôsobenie, predmet činnosti alebo mojej práce. Obrazne povedané, zmenili sa kulisy. Veľmi odlišná je miera zodpovednosti, ktorú som si uvedomila hneď ráno po voľbách ako ťažkú perinu. To je naozaj veľmi silný a intenzívny pocit. A zmenilo sa aj moje súkromie, lebo prezident sa nemôže vzdať ochranky, takže som sprevádzaná každý krok mimo hraníc môjho domu. V tom je veľká zmena. Nedá sa na ňu zvyknúť, no chápem, aký má zmysel. 

registrujem tri prístupy, keď sa ľudia stanú prezidentmi. Pre niekoho je to vrchol a o nič iné sa už nestará, napríklad Ivan Gašparovič. Potom sú ľudia, ktorí si tým dokazujú svoju veľkosť a robia čudné kroky, ako Miloš Zeman. No a sú ľudia, ktorí sa stanú prezidentom a nepodľahnú svojej funkcii, no chcú niečo zmysluplné urobiť. Viem, že si tento tretí prípad, no môže prezident niečo zmysluplné urobiť? 

Ak by som tomu neverila, tak by som do toho nešla. Či sú to konkrétne rozhodnutia, ktoré urobím pri výkone právomocí alebo gestá, slová, hodnoty, ktoré komunikujem doma alebo v zahraničí. Verím tomu. Niekedy je to, samozrejme, beh na dlhé trate, no som presvedčená, že z pozície prezidentky sa dá ovplyvniť oveľa viac než z pozície advokátky. 

aj Andrej Kiska si to pôvodne myslel. No keď videl stav zdravotníctva, školstva, spravodlivosti, únos vietnamského občana, vraždu, začal si uvedomovať, že to ako prezident nevie zmeniť. Aj preto už nekandidoval a zakladá politickú stranu. Vidíš to inak? 

Aj vďaka právnickému vzdelaniu viem, čo môžem a čo už je za hranicou mojej pôsobnosti. Netajím sa tým, že téma práva a  spravodlivosti je pre mňa jednou z kľúčových a mám ambíciu presadiť systémové zmeny, ktoré sa týkajú fungovania prokuratúry alebo iných justičných orgánov. Iste, nemám ruku na tlačidle, aby som to mohla zmeniť, ale môžem byť hlasom, ktorý k zmene môže pomôcť.

Boris Németh

prezident má u nás pomerne slabé právomoci, je to skôr reprezentatívna než výkonná funkcia. No sú prezidenti, ktorí to vedia prelomiť. Z tvojich prvých krokov sa zdá, že sa pokúsiš byť nielen reprezentatívnou prezidentkou. Pozrime sa na tvoje prvé kroky. Najprv k Milošovi Zemanovi- tak aké to bolo? 

(Ticho. Potom smiech.) Bolo to zaujímavé. Je to človek, ktorý si v politike veľa odžil. Má silné a vyhranené názory. Správal sa ku mne priateľsky a s rešpektom. No na mnohé veci máme a budeme mať odlišné názory. 

„Z pozície prezidentky sa dá ovplyvniť viac než z pozície advokátky. Môžem byť hlasom, ktorý zmene pomôže.“

diplomatickej reči rozumiem a teraz naozaj. Moji priatelia v Česku sú zúfalí z toho, čo sa tam deje. Miloš Zeman nedodržiava už ani len elementárne veci z ústavy. Obávajú sa, že chce akýsi prevrat, že to bude prezidentská republika, a nie parlamentná demokracia. A ty s ním teraz sedíš zoči-voči.

Pýtala som sa ho na vnútropolitickú situáciu, zaujímala ma jeho reflexia, pokiaľ ide o protesty a dianie. Samozrejme, on takéto „pozdvižení“ vníma inak. V pozícii prezidentky musím rešpektovať vnútropolitické dianie v cudzom štáte aj legitímne zvolených predstaviteľov krajiny. 

od Miloša Zemana si šla na Kampu, na veľký koncert a tam si povedala, že rozumieš tým, ktorí sa stretávali na Václavskom námestí a na Letnej. To nebolo veľmi diplomatické, lebo tým si podľa niektorých podporila masové protesty. To sa smie? 

Môžeš mi veriť, že každé jedno slovo, ktoré som vtedy povedala, bolo vopred dobre a precízne premyslené. Zvolili sme mieru, ktorá nemala zasiahnuť do vnútorných záležitostí. To, čo som tam povedala, bolo, že rozumiem ľuďom na Václavskom námestí tak, ako som rozumela ľuďom na námestiach v Bratislave a na Slovensku, spája nás pokojný tón. Verím, že tá časť obyvateľstva, ktorej to bolo určené, tomu rozumela. Jedným z výdobytkov Novembra je zhromažďovacie právo. 

v súvislosti s návštevou Českej republiky prišla prvá kritika médií, a to preto, že si do lietadla nevzala médiá, ale hudobníkov. Bola to chyba? 

Dozvedela som sa to na cintoríne, po tom, ako som položila kvety na hrob Václava Havla. Nevedela som o súvislostiach v pozadí. Ani koncert sme neorganizovali my, niekto nás požiadal, či by sme nevzali Živé kvety, ktoré organizátor vybral na koncert. Nabudúce sa budem viac zaujímať o súvislosti v pozadí príprav cesty, okrem obsahu, samozrejme. 

druhá návšteva: Brusel. Tam si sa stretla s pánom Junckerom. Všetci vieme, ako sa občas správa. Artikuloval zrozumiteľne?  

Áno, bol veľmi šarmantný, priateľský, bolo to ústretové a príjemné stretnutie. 

„Hovorila som: ľudia, toto som ja, buď ma chcete, alebo nie.“

na oficiálnych stretnutiach veľkých šéfov komisií, prezidentov a podobne, sedí šesť ľudí, oproti nim ďalších šesť ľudí, máte pred sebou kopy papierov. Aj sa tam niečo rozumné povie? 

Áno. A predtým sa veľmi pracuje na tom, čo rozumné sa tam povie. No tie formáty sedení sú rôzne. S pánom Junckerom sme sedeli vedľa seba v kreslách, s pánom Stoltenbergom, šéfom NATO, sme sedeli tak, ako si to opísal. Veľakrát je to o uistení za Slovenskú republiku, aké sú naše pozície v jednotlivých témach, ktoré sú aktuálne pre EÚ alebo NATO. Nie je to len zdvorilostné zoznámenie.