Malá „Pohoda“ na Honte alebo čo prinesie festival Atmosféra?

jedna z mála vecí, v ktorej sme na Slovensku svetoví, sú letné festivaly. Prečo v konkurencii Pohody či Grape vznikla Atmosféra?

Som dievča z Hontianskych Nemiec. Atmosféra vznikla ako stredoškolský projekt, u nás v dedine mi veľmi chýbalo niečo zaujímavé.

ako vyzeral prvý ročník? 

Dedina, kultúrny dom pre tisíc ľudí. Prišlo ich asi dvesto, z toho asi stovka pomáhala. Bez vstupného, s rozpočtom asi 150 eur. Dnes to znie až neuveriteľne, no tak to bolo.

dnes chodia na Atmosféru tisíce ľudí, stále je to však pre teba hoby. Dva roky pracuješ pre Spolu, od septembra budeš v úzkom volebnom tíme. Ako sa to dá popri tom zvládnuť?

Počas ôsmich rokov sme rástli veľmi organicky. Jeden rok sme mali 200 ľudí, potom 400, neskôr 800 ľudí, ďalej nový stage, potom Korben Dallas, presunuli sme sa na lúku, kde musíš zabezpečovať zrazu celkom iné veci. Tento rok máme v predaji 2 000 lístkov, seniori však majú vstup zadarmo, plus tam bude veľa dobrovoľníkov a podobne. Príde asi 3 000 ľudí. Viac než organizačne je to však výzva symbolicky. Je pre mňa dôležité, aby bol festival nestranícky, a na všetko si musím dávať veľký pozor. Zároveň som presvedčená, že keď aktívni ľudia nepôjdu do politiky, nič sa nezmení. Ak ten moment má byť, tak je teraz a nemienim sa vzdať ani jedného. 

ako sa bude robiť Atmosféra z možnej pozície političky? Je šanca, že sa tým festival skončí?

Absolútne nie. Či už voľby vyjdú, alebo nie, Atmosféra bude pokračovať. Teraz máme ôsmy ročník, v hlave už plánujem desiaty. Je časovo náročné zvládať dva svety, no pokúsim sa o to. Možno príde nový exekutívny riaditeľ, ale festival bude pokračovať, kým ho budú mať ľudia radi.

dnes si exekutívna riaditeľka ty. Ako vyzerá tvoj tím?

Aj tu sme sa oproti minulému roku posunuli. Počas roka sme na festivale robili ja, môj priateľ a moji rodičia. Rodinní príslušníci nemali na výber. (Smiech.) Teraz má náš hlavný tím 14 členov. Všetko sú to ľudia, ktorí nám v nejakom momente prišli pomôcť, napríklad stavať areál, a už s nami ostali. Je to úžasný pocit. Väčšinu času som všetko robila skoro sama, mala som problém v Nemciach nájsť niekoho, kto by sa so mnou na to dal. A zrazu máme veľký tím. Nie sú to síce domáci, ale je to skvelé.