vaša kniha Mŕtve body okúzli čitateľa vďaka neviazanej obraznosti a živému jazyku. Kedy vám zišlo na um, že môžete vytvoriť takú kombináciu brutality a krásy?
Som rád, že sa vám zdá kniha brutálna a zároveň krásna, no nemôžem povedať, že som mal od začiatku v pláne, aby vyznela takto. Prvý obraz, prvá scéna z románu sa mi v hlave objavila už veľmi dávno a s myšlienkou, že o týchto mladých ľuďoch napíšem, som sa pohrával veľa rokov. Až som raz napokon nabral dosť odvahy a sebaistoty, aby som to aj skúsil. Pokiaľ ide o jazyk, vyznieva hovorovo a spontánne, ale priznávam, že som ho dlho cizeloval.
Prvé štyri alebo päť kapitol som písal stále dookola, skúšal som ich podať inak, až vznikla najmenej stovka odlišných verzií. Takže zvláštne je to napokon pre mňa – keď kniha vyšla, až po prečítaní jednej recenzie som si uvedomil, aký bohatý je ten text na metafory a prirovnania. A predtým som si to ani nevšimol! No, asi je to dôkaz toho, ako málo občas autor vie o vlastnom texte (smiech).
prepojenie medzi športom, adrenalínom a šialeným životným štýlom je známe, ale skôr si ho spájame s profesionálmi (napríklad s Diegom Maradonom). Vy ho skúmate v súvislosti so skupinou športujúcich mladých ľudí, plavcov. Je za tým vaša osobná skúsenosť?
Skutočný základ príbehu je v tom, že tak ako hlavné postavy románu, aj ja som v mladosti súťažne plával. Zúčastnil som sa na mnohých pretekoch, napríklad aj v Bratislave.
A plavecké prostredie som si do románu dal preto, lebo som si povedal, že by som mal písať o niečom, čo poznám z prvej ruky. Keď som ho písal, zároveň som pracoval ako literárny prekladateľ a nemal som čas robiť podrobný rešerš. Tak mi bolo jasné, že si jednoducho musím vybrať námet a prostredie, ktoré poznám zvnútra.
dobré rozhodnutie...
Aspoň teoreticky to znie veľmi lákavo. V praxi som sa aj tak musel vyrovnať s mnohými problémami, kým som rukopis dokončil.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.