Irena Bihariová z PS: Nemôžeme byť bratislavskí slniečkari odtrhnutí od reality

v rozhovore s právničkou a podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko (PS) sa dočítate:

• či by chcela byť predsedníčkou hnutia PS
• čo si myslí o rétorike Ľuboša Blahu
• ako správne komunikovať s voličmi ĽS NS
• prečo slovo tolerancia nie je vždy správne
• ako bojovať proti rasizmu a nenávisti
• kde ležia hranice slobody slova

čo vám ako prvé napadne, keď sa povie tolerancia?

Počas praxe v organizácii Ľudia proti rasizmu som sa toto slovo naučila postupne škrtať. Vracalo sa nám totiž so zlou spätnou väzbou. Ľudia, ktorých sme školili alebo ktorým sme prednášali, mali pocit, že im nejakí „Bratislavčania odtrhnutí od reality“ hovoria, že musia byť tolerantní k Rómom a podobne. Lenže oni vo svojom okolí často zažívali reálne problémy s menšinou a my sme zrazu prišli akoby z iného vesmíru a hovorili im o tolerancii.

zmenili ste teda prístup a rétoriku?

Postupne som začala chápať ich frustráciu a uvedomila som si, že by sme tým ľuďom mali preukázať trochu empatie. Vypočuť ich a rozlíšiť, čo v tom ich hneve a znechutení voči takzvaným elitám alebo menšinám je oprávnené. Nad tým by sme sa mali zamyslieť.

„Je to v poriadku, ak sa skupina ľudí rozhodne, čo ma môže zraniť alebo kam patrím?“

je to fér voči menšinám, ktoré sú naďalej diskriminované?

Súvisí to aj s tým. Ak o menšinách diskutujeme iba v intenciách tolerancie, zvádza to k dojmu, že robia len nejaké neprístojnosti, ktoré nás vyrušujú a my musíme byť natoľko veľkorysí, že im to prepáčime. A to nie je veľmi šťastné.

Ak sa niekto narodí s inou ako heterosexuálnou orientáciou, žije v rómskej osade alebo k nám príde ako utečenec, nie som si celkom istá, či je našou úlohou stavať sa do roly tých šľachetných, ktorí im budú ukazovať, ako sa zaradiť do spoločnosti.

čím teda nahradiť pojem tolerancia?

Empatiou. Treba pochopiť aj ľudí, ktorí majú výhrady voči menšinám. Nenálepkovať ich ako netolerantných a rasistických, ale vysvetliť im to na vlastnom príklade.

Už veľakrát som mala negatívnu skúsenosť s príslušníkom majority, no ak by som si len na základe toho mala vytvoriť predstavu o celom väčšinovom obyvateľstve, tak by naše spolužitie nebolo možné. Ukázalo sa, že práve toto prejavenie vzájomnej empatie buduje mosty.

Branislav Bibel/SITA8. máj 2019 Bratislava, Slovensko: Novozvolení členovia predsedníctva Progresívneho Slovenska počas snemu hnutia PS spojeného s voľbou nových funkcionárov.

prečo ste sa rozhodli postaviť na odpor proti neofašistom a neonacistom? Je za tým nejaká konkrétna životná skúsenosť?

Spočiatku som vôbec nemala ambíciu venovať sa takýmto témam, zaujímala ma teória štátu a práva. No keď som sa na prelome rokov 2008 a 2009 pripravovala na poslednú štátnicu z práva, popri učení som si čoraz viac všímala, čo sa deje na sociálnych sieťach.

Videla som, že aj príčetní a inteligentní ľudia s ktorými som študovala, na Facebooku prejavovali sympatie k rasistickej rétorike a názorom z 30. rokov minulého storočia. Veľmi ma to zranilo a bol to pre mňa budíček. Ozvala som sa združeniu Ľudia proti rasizmu a zdôraznila im, že nenávistné postoje už neformujú len holohlaví chlapci, ktorí sa chcú vyblázniť, ale aj štandardná majorita. Zrovna hľadali právničku, a tak som sa k nim pripojila.