Lucia Žitňanská: Dnes by som už do vlády nešla

keď sa s nadhľadom pozriete na všetko, čím ste si prešli za posledné roky, ako hodnotíte fázu života, v ktorej sa teraz nachádzate?

Som pripravená dokončiť toto volebné obdobie v parlamente. Okrem toho sa po profesionálnej stránke začínam venovať odborným otázkam a začala som intenzívnejšie pôsobiť na právnickej fakulte v Trnave. Prioritne sa chcem teraz venovať tejto práci, no v tejto fáze života je pre mňa takisto dôležitejšie mať vyrovnanejší balans medzi prácou a rodinou.

ste vorkoholička?

Možno áno, neviem, či sa to dá takto nazvať. Mám šťastie, že som mohla mať v živote také práce, ktoré má naozaj bavili a vedeli ma pohltiť. Neviem, či to je vorkoholizmus, no keď som písala knihu na moju habilitáciu, môj muž vtedy v spoločnosti hovoril, že sa oženil s Obchodným zákonníkom (smiech).

vrátite sa do advokácie? 

Neviem. Stále mám mandát poslankyne a začínam sa intenzívne venovať vysokoškolskému pôsobeniu. Keď mi skončí mandát, tak sa rozhodnem, ako vyplniť zvyšný priestor, aby som mohla pracovať viac ako osem hodín denne.

je v legislatíve niečo, čo by ste ešte chceli zmeniť?

Zmeniť by som chcela veľmi veľa, ale nebudem predkladať návrhy zákonov. Možno aj áno, ale nie je to môj zásadný plán, pretože nepredpokladám, že by som teraz pre môj návrh zákona našla podporu. Rozumiem však opozičným kolegom, ktorí novely zákonov predkladajú, pretože tým demonštrujú, čo chcú robiť, keď sa dostanú do vlády. Toto ja robiť nemusím, pre mňa by to malo zmysel len vtedy, keby niečo naozaj prešlo. Participovala som však na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré potom predložil niekto iný, aby prešli. Osobne sa skôr budem venovať tomu, čo predloží ministerstvo spravodlivosti. Ak tam uvidím priestor na zlepšenie, tak o tom viem komunikovať priamo s ministrom Gáborom Gálom.

ako ste prežívali koniec svojho pôsobenia vo vláde? Vydýchli ste si? 

Bola to pomerne zložitá situácia, pretože v tom čase sa v mojom živote dialo viacero vážnych vecí naraz. Kumulovali sa nielen politické, ale aj moje osobné rodinné záležitosti, ktoré ma prinútili vybrať si „time-out“ a povedať si ako ďalej. Je prirodzené, že okolo päťdesiatky sa človek zamyslí nad tým, čo sú jeho životné a pracovné priority, aby si niekedy v budúcnosti nemusel vyčítať, že niečo zanedbal. 

mali ste už niekedy v živote takéto obdobie reflexie?

Priznám sa, že v takejto podobe ešte nie. Keď som skončila v SDKÚ, tak som sa zamýšľala nad tým, či vstúpim do Mosta. Vtedy to bolo skôr v rovine, či sa už chcem venovať len svojej profesii alebo či mám v sebe ešte ten „drajv“. Svoju politickú robotu som nepovažovala za ukončenú a dospela som záveru, že by som si vyčítala, keby som sa nepokúsila dokončiť tie zmeny, ktoré sme začali robiť za Radičovej vlády a ktoré sme, koniec koncov, robili aj predtým na ministerstve spravodlivosti. Teraz to bolo vážne životné rozmýšľanie, nebolo to len o tom, že či politika áno alebo nie. Pre mňa je teraz mimoriadne dôležité vytvoriť si priestor, aby som mala väčší balans medzi prácou a rodinou. Zároveň sa chcem odborne angažovať, aby som mohla niečo vytvoriť. Na to vždy potrebujete dlhší čas. 

čo také by ste chceli vytvoriť?

Napríklad napísať celkom slušnú právnickú knihu z mojej oblasti. Učila som aj popri politike, ak mi to kapacitné možnosti dovoľovali. Keď však chcete niečo urobiť poriadne, musíte sa tomu venovať naplno. Čaká ma preto ešte pár rokov práce, kým nejakú publikáciu položím na stôl. 

máme to teda chápať tak, že toto volebné obdobie je vaša politická labutia pieseň?

Neviem, čo bude v budúcnosti, no som otvorená urobiť niečo pre verejnú objednávku. Nemyslím to teraz v zmysle politického angažovania sa alebo politickej funkcie. Už nemám v politike žiadnu ambíciu. Zároveň však dodám, že v tom nie je taký ten akcent, že „fuj“ politika. To nie, politika má svoje nuansy, vie byť tvrdá, nepekná, ale to k nej patrí. 

takže ak by chcela nejaká strana pomôcť s programom alebo si prejsť nejaké odborné otázky, pomôžete jej?  

Jasné.

aj Smeru?

Ale to zas nie. Sú možno dve alebo tri strany, kde mám kolegov, s ktorými som vždy spolupracovala, tak skôr asi pomôžem im, ak ma o to požiadajú.

čo vám najviac robí radosť? 

Najväčšiu radosť mi robí, keď sa dokáže zísť moja rodina a všetci sú v poriadku. Robí mi radosť, keď sa nič nedeje, môžem pokojne sedieť na chalupe, na dvore a čítať si knižky. Keď sa vyberiem so psami na chalupu na kopanice a chodím po vŕškoch. To mi robí radosť. 

v krajine sa však odohráva presný opak idylických chvíľ, ktoré ste práve opísali. Vnímame tri silné línie. Jedna z nich je vyšetrovanie dvojnásobnej úkladnej vraždy a vyšetrovanie ďalších pripravovaných vrážd a iných trestných činov, kde sa ukazuje, ako časť tohto štátu fungovala. Druhá línia je vnútropolitická. Blížia sa voľby, politické spektrum je rozdrobené a aj tie strany, ktoré sa zdali stabilné, už stabilné nie sú. Tretia línia je globálna. Zrejme sa blíži ekonomická kríza, nehovoriac o geopolitických „treniciach“, brexite či utečencoch. Tieto tri línie možno v najbližších mesiacoch smerujú do nejakého bodu konfliktu. Čo sa podľa vás stane?

Neviem, čo sa stane, no ak ste sa ma predtým pýtali, čo mi spôsobuje radosť, tak teraz ste pomenovali všetko, čo mi spôsobuje úzkosť a pocit neistoty. Úzkosť je prítomná, pretože vám neviem odpovedať na otázku, no zároveň som si vedomá, že toto kvasenie nepochybne prinesie zmenu. Neviem však úplne odhadnúť, o akú zmenu pôjde a ako sa preklopia misky váh na slovenskej politickej scéne. Prajem si, aby bolo Slovensko krajinou, ktorá si hodnotovo ctí liberálnu demokraciu v zmysle vlády zákona a ochrany individuálnych osôb. Dúfam, že sa Slovensko po voľbách pridá ku krajinám, ktoré si tieto hodnoty ctia, na rozdiel od tých, kde sa prejavujú absolutistické a totalitné prvky. Považujem dokonca za jednu z absolútne kľúčových vecí, aby svetoví lídri robili také kompromisy, ktoré budú smerovať práve k udržateľnosti demokratických hodnôt, ktoré som pomenovala.

„Minimálne v symbolickej rovine je strašne citlivé, keď niekomu, kto sedí na ministerstve spravodlivosti, zaistia v súvislosti s Kočnerom telefón.“

vo vyšetrovaní vraždy sa dozvedáme stále nové veci. Dlhé roky ste sa pohybovali v slovenskej justícii. Viete, že sú v nej sudcovia charakterovo slabší, ale aj silnejší. Dalo sa tušiť, že Marian Kočner dokáže osloviť a ovplyvniť sudcov tak, aby rozhodovali v jeho prospech?

Viete, že sú sudcovia, ktorí dodržiavajú pravidlá, a potom sú tu tí, ktorí si zakladajú viac na vzťahoch, ako na pravidlách. No na to, aby ste mohli začať konať, potrebujete mať niečo konkrétne v rukách. V minulosti sa to občas stalo. Ak sme mali niečo v rukách, tak sme aj konali, napríklad v kauze Technopol. Avšak keď nemáte v rukách nič, nemôžete s tým pracovať.

Možno až v dôsledku vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dostane polícia do rúk dôkazy, na základe ktorých bude môcť konať aj v iných prípadoch. Môže to veľmi prispieť k očiste. Osobne vnímam obrovské zlyhanie spravodajských služieb, pretože si nepamätám, že by z ich strany prišla za posledné roky relevantná informácia zo sektoru justície, na základe ktorej by sa mohlo začať ďalšie trestnoprávne alebo disciplinárne konanie. 

vedeli ste, že mal Marian Kočner dobré vzťahy s niektorými sudcami?

V abstraktnej podobe som vedela, akú majú niektorí sudcovia povesť, ale v takejto konkrétnej a bezprostrednej podobe som o tom netušila. 

monika Jankovská, štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, je známa už pomerne dlho. Zaradili by ste ju do kategórie ľudí, ktorí nemajú dobrú povesť?

Áno, zaradila by som ju do kategórie ľudí, ktorí nemajú dobrú povesť.  Zopakujem však, že musíte mať čo „chytiť“. Ona mala na ministerstve z hľadiska jej pôsobnosti jasne vymedzené kompetencie, ktoré sa vzťahovali k problematike ochrany spotrebiteľov.