v rozhovore s právnikom a expertom na medzinárodné vzťahy a čínsku politiku z think-tanku CEIAS Matejom Šimalčíkom nájdete video, podcasty a dočítate sa:
- o čo ide protestujúcim v Hongkongu
- či môže čínska armáda zasiahnuť
- ako Peking šíri svoju propagandu
- prečo sa Ľuboš Blaha mýli
- ako správne obchodovať s Čínou
demonštrácie v Hongkongu trvajú už vyše štvrťroka. V posledných týždňoch protestujúci viackrát narušili prevádzku letiska a vyzývali na generálny štrajk. Študenti zas bojkotovali vyučovanie a v putách skončilo viacero aktivistov či demonštrantov. Sporný návrh zákona o vydávaní osôb podozrivých zo spáchania trestného činu do pevninskej Číny bude napokon stiahnutý, protesty však pokračujú. Prečo?
Spočiatku sa Hongkončania búrili proti návrhu extradičného zákona, ktorý by umožňoval vydávanie ľudí do pevninskej Číny, kde neexistuje garancia spravodlivého procesu. Hongkonská vláda nevedela adekvátne zareagovať na požiadavky protestujúcich, nekomunikovala s nimi a boli sme svedkami násilia zo strany polície.
Preto majú dnes demonštranti oveľa viac požiadaviek, pričom všetky súvisia s budúcim postavením Hongkongu v rámci Číny a s garanciami vysokej miery autonómie.
aké sú ďalšie požiadavky demonštrantov?
Súvisia s rastúcim vplyvom Pekingu na život v Hongkongu, ktorý síce má vysokú mieru slobody, ale nie je to úplná demokracia. Pripomeňme, že ani najvyššší predstaviteľ hongkonskej vlády, v súčasnosti je to správkyňa Carrie Lam, nie je volený v priamych voľbách, ale zborom voliteľov, ktorý z veľkej časti tvoria propekinskí reprezentanti.
Demonštranti chcú, aby sa tento systém zmenil. Zároveň požadujú prepustenie všetkých zadržaných aktivistov a nezávislé vyšetrenie policajného násilia voči protestujúcim. Nepáči sa im, že ich vláda označuje za vzbúrencov či výtržníkov.
„Vďaka tomu, že protesty sú bez lídrov, majú väčšiu legitimitu medzi ľuďmi.“
tieto požiadavky síce hongkonská vláda odmieta prijať, sporný návrh extradičného zákona však stiahla. Je to prejav toho, že Peking ustupuje Hongkongu a protestujúci dosiahli, čo chceli?
Nemyslím si, že čínsky režim ustupuje, naopak, vnímam to ako jeho premyslenú taktiku s cieľom oslabiť pozíciu demonštrantov. Nie sú totiž jednoliati, nájdeme medzi nimi umiernenejších aktivistov aj radikálnejšie tábory, ktoré budú protestovať aj naďalej. To bude, samozrejme, opäť slúžiť Pekingu na démonizovanie protestujúcich.
prestávajú hongkonské úrady rešpektovať slobodu slova a právo občanov na zhromažďovanie, keď vidia, že protesty nie sú vždy len pokojné, ale aj násilné či sprevádzané rabovaním?
Tie práva a slobody určite nie sú rešpektované v plnej miere, veď sme videli násilné zásahy polície aj zákazy niektorých zhromaždení.
Zároveň pokračujú snahy Pekingu ovplyvniť mediálny diškurz falošnými tvrdeniami, že ide o pokus o farebnú revolúciu riadenú zo zahraničia.
demonštrácie v Hongkongu prakticky nemajú žiadnych čelných vodcov ani ústredných lídrov. Je to ich výhoda či nevýhoda?
Pradoxne, vďaka tomu, že protesty sú bez lídrov, majú väčšiu legitimitu medzi ľuďmi, pretože ide akoby o živelné a prirodzené hnutie všetkých Hongkončanov. Vláda ani Peking nemôžu len tak ľahko tvrdiť, že ide o aktivity opozície alebo konkrétnych ľudí podporovaných zo zahraničia.
budú protesty pokračovať aj po stiahnutí kontroverzného návrhu zákona?
Myslím si, že áno, pretože demonštrantom ide o demokratizáciu Hongkongu a dôsledné vyšetrenie útokov zo strany polície. To je teraz pre nich najdôležitejšie.
„Scenár, že by sa mohla zopakovať masakra z pekinského Námestia nebeského pokoja z roku 1989, je veľmi nepravdepodobný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.