režisérka filmu Skutok sa stal Barbora Berezňáková v rozhovore hovorí o tom:
- aké bolo počúvať Oskara Fegyveresa, ktorému pobyt na úteku platil Marian Kočner
- ako na ňu počas rozhovorov pre film pôsobil Peter Tóth
- prečo sa teraz podľa nej reflektujú 90. roky
- prečo sa rozhodla natočiť politický umelecký film
v tom istom čase, keď som pozeral tvoj film, v ktorom sa objaví Tóth s Kočnerom, presne tí istí ľudia stáli pred súdom v kauze zmenky. Ten oblúk rozpráva aj o zmysle tvojho filmu, nie?
Je to desivé. Mám z toho zimomriavky. Ani vo sne by mi nezišlo na um, že to dopadne takto. Uzavretý strih filmu som mala na jeseň minulého roka, dávno predtým, ako Kočnera obvinili z vraždy, ale to, aké to nadobúda súvislosti, je brutálne.
na konci tvojho filmu sa začne na scéne objavovať postava Mariána Kočnera. Keď si začala nakrúcať film, rátala si s tým, že sa tam tento človek objaví?
Ani náhodou. Stretla som sa s čo najväčším počtom ľudí, ktorí mali k tomu čo povedať a mali informácie z prvej ruky, no že sa objaví nová pointa, to som nevedela.
s čím si išla do tohto filmu?
Pôvodne som chcela robiť rešerše k scenáru, nemala som v pláne robiť dokument. Keď som sa stretla s Oskarom Fegyveresom, bolo to silné, a tak som si pomyslela, že spravím jeho psychologický portrét. V tom čase nebol veľmi stabilný, navštevoval psychológa, mal nejaké problémy. Chcela som pochopiť stopu, čo v ňom zanechalo to, čo sa mu stalo. Potom mi došlo, že je to oveľa komplikovanejšie, pretože v skutočnosti tam ide o tri kauzy. Rozhodla som sa, že príbeh vyrozprávam retrospektívne od únosu cez vraždu až po Technopol.
vo filme je viacero rovín, ale Oskar Fegyveres prechádza celým dokumentom. Aký je to človek?
V súvislosti s ním som veľmi uvažovala o téme hrdinstva. Kto je to hrdina? Predtým, než som ho stretla, som si myslela, že to bude silná osobnosť, človek, ktorý šiel proti systému, skrýval sa a na jeho činy doplatil životom jeho najbližší kamarát. Je to silný príbeh s dramatickým zvratom.
„Petrovi Tóthovi už v jednom momente nestačilo byť novinárom, chcel mať moc, chcel ovplyvňovať dianie okolo seba, mať prístup k rôznym veciam.“
Keď som ho stretla, uvedomila som si, že bojuje sám so sebou. Chce byť pozitívnym hrdinom. Po premietaní filmu mi povedal, že veľa vecí mu podochádzalo, mnohým ľuďom sa ospravedlnil. Hrdinstvo nie je o tom, že robíš nejaké heroické činy. Každý máme v sebe dobré aj zlé, ale dôležité je, ako s tým zlým v sebe, čo máme všetci, čiže tak Oskar, ako aj ja alebo ty, bojujeme.
oskar Fegyveres priznal, že pobyt na úteku mu platil Marian Kočner, no dozvedel sa to oveľa neskôr.
Nemyslím, že to urobil v prvom rade pre peniaze, prosto urobil to. Chcel z toho aj niečo mať, ale nerada by som to znižovala. Mohol to urobiť ktokoľvek iný, no neurobil to. Oskar má v sebe prirodzenú rebéliu. Rád vystrkuje rožky, provokuje. Je mi to sympatické. Okrem toho je zábavný, má svojský zmysel pre humor.
ako si si získala jeho dôveru? Prečo sa práve tebe rozhodol otvoriť? Predpokladám totiž, že cudzím ľuďom po tom všetkom, čo sa mu stalo, zrejme až tak nedôveruje.
Keď človek prežil nejakú traumu, chce sa z toho vyrozprávať, lebo mu to pomáha. Je to druh mentálnej očisty. To bola hlavná vec. V čase, keď sme sa stretli, nebol ešte mediálne známy ani nedával rozhovory. Trauma v ňom bola stále čerstvá, a vtedy mu možno aj dobre padlo, ak ho niekto vypočul.
je to vidieť aj vo filme, keď veľmi zle nesie, keď ho niekto nazve mafiánom. Stáva sa to mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí spravia niečo zásadné a zažijú konflikt s mocou a spoločnosť ich za to vylúči.
Alebo nedokáže oceniť. Oskar sa dlho cítil nedocenený a nepochopený. Skôr od neho ľudia dávali ruky preč, napríklad keď si chcel nájsť prácu. Dnes nežije ani na Slovensku.
to fakt?
Ľudia sa mu vyhýbajú, pozerajú sa naňho ako na exota. Veľa ľudí mu aj pomohlo, ale tá pozornosť mu nepadla dobre.
to mi pripomína osud Hedvigy Malinovej. Ani ona už nežije na Slovensku, pretože sa tu necíti dobre.
Jej príbeh nepoznám, no chápem to. Keď mi štát ublížil a spoločnosť ma dá na špeciálne miesto, nie je to príjemné.