ste mladý slovenský lekár s praxou internistu v Prahe. Pred niekoľkými rokmi ste sa rozhodli opustiť bezpečie našich nemocníc a liečiť chudobných ľudí po celom svete. V súčasnosti pomáhate utečencom v tábore Moria na ostrove Lesbos v Grécku. Ako dlho ste tu a v ktorých krajinách ste už ako lekár pracovali?
Na Lesbose som vyše roka a bol som už vo viacero krajinách. V Južnom Sudáne, v Keni. S utečencami som pracoval aj v Slovinsku, Srbsku a na viacerých iných miestach Grécka.
o najväčšom utečeneckom tábore v Grécku koluje mnoho rozličných informácií o zlej bezpečnostnej situácii v tábore a nezvládnutých vlnách utečencov, bitkách a dokonca aj vraždách. Sedíme teraz uprostred tábora a vládne tu pokojná atmosféra. Ako vyzerá váš bežný deň v tábore Moria?
Záleží od počasia. Koľko lodí sa doplaví počas noci na ostrov Lesbos. Od toho sa všetko odvíja. V lete ich býva mnohonásobne viac. Pracujem teraz s gréckymi zdravotníkmi, ktorí sú podporovaní gréckou vládou. Po zdravotníckej stránke sa najčastejšie venujeme tomu prvému zdravotnému posudku novoprichádzajúcich ľudí. Pracovný deň sa začína o ôsmej. Riešime akútne stavy, ako napríklad situácie, keď je niekto ohrozený na živote z vyčerpania či potrebuje iba inzulín, alebo keď tu máme ženu, ktorá ide rodiť.
Vstupne vyšetrujeme, či prichádzajúci ľudia nemajú svrab. To je veľmi dôležité, pretože asi polovica ho nezíska tu, ale prinesú si ho z Turecka. Tam ľudia prespávajú celé týždne v malých podzemných miestnostiach, aj štyridsať ľudí v jednej, alebo niekde v lesoch v spacích vakoch. Takže ich hneď vyšetríme a ak je to potrebné, liečime.
pred chvíľou prešla okolo nás tehotná žena v pokročilom štádiu gravidity a muž s obviazanou nohou. S akými zdravotnými problémami prichádzajú najčastejšie utečenci do Grécka?
Sú to bežné ochorenia, ktoré vyplývajú z ich dlhej cesty alebo úrazy. Potom sú to komplikácie a následky poranení počas vojen, väznenia a týrania. Ďalej je to manažment dlhodobých chorôb ako cukrovka, vysoký tlak, astma. Pravidelne ich kontrolujeme, zabezpečíme liekmi a preväzmi, eventuálne pošleme do nemocnice, ak si už viac nevieme rady. Okrem toho k nám chodí veľa ľudí s ťažkými psychickými traumami.
na Slovensku počuť z úst nielen extrémistov obavu zo šírenia nákazlivých chorôb. Eboly, tuberkulózy či nárastu HIV. Sú pre nás utečenci ohrozením verejného zdravia?
S touto informáciou by som narábal veľmi opatrne. Každá táto choroba má inú hrozbu. Nedá sa to globalizovať. Všeobecne by som túto populáciu nepovažoval za nejako viac chorú, ale sú oblasti, krajiny a etniká, u ktorých sa vyskytuje vyššia početnosť tej-ktorej choroby. Skôr sú to zdraví ľudia, lebo človek v zlom zdravotnom stave sa na takú cestu ani nevyberie.
v ambulancii som počas dňa videl ošetrovať strelné poranenie, uhryznutia hlodavcami, alebo rôzne zapálené rany, ktoré vyzerali ako krátery. Najčastejšie však šlo o bežné ochorenia ako chrípka, nádcha, rôzne bolesti svalov či psychické problémy. S akým najhorším ochorením ste sa tu stretli?
To sú dve kategórie. Jednou sú bežné ochorenia a druhá kategória sú vojnové zranenia. Máme tu napr. chlapca, ktorý stúpil na mínu, nemal dostatočnú starostlivosť, tak sa mu to „zle zrástlo“ a teraz musí doživotne nosiť vonkajšiu ortézu, lebo noha už neplní svoju funkciu.
Toto sú tzv. poranenia mutilujúce (pozn. red. znetvorujúce/deformujúce). Ďalej kožné, ako napr. popáleniny z chemického útoku alebo pri mučení kyselinou, tvárové deformity, pozostatky priestrelov, zástrelov a traumatických amputácií. Mal som i pacientov po operáciách mozgu alebo po „zbere orgánov“ (najčastejšie obličky).
„Mladí chlapci sa cítia marginalizovaní, lebo sa stále uprednostňujú starší ľudia, ženy alebo deti.“
Jeden mladý muž, ktorý chodí pravidelne na preväzy, má z lýtka polku svalu vyrezanú a stále nezahojenú, lebo ho doma napadli mačetou. Inou skupinou sú ľudia s posttraumatickými psychickými problémami po tragických udalostiach. V Sýrii, Afganistane a Jemene sú to vojny a miestne nepokoje. Najmä v afrických krajinách mali títo ľudia skúsenosť s otrokárstvom či sexuálnym zneužívaním a to im spôsobuje desivé sny a škrípanie zubami počas spánku až dodnes.
psychické problémy mnohých obyvateľov tábora sú na prvý pohľad viditeľné. Pracujú v tábore aj psychológovia či psychiatri?
K dispozícii je asi dvadsať psychológov (pozn.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.