Disidentka Jana Soukupová: Povedať si, áno, správal som sa ako prasa. To nedokáže nikto

za minulého režimu si začala písať poéziu, o čom bola tvoja tvorba?

Písala som strašné prasačiny, bola som mladé dievča. Teraz nepíšem už minimálne 20 „rokov“. Tie moje básničky však boli v Brne celkom známe. Niektoré miernejšie uverejnili v Brnianskom večerníku, dokonca vyhrali aj cenu. 

to muselo byť celkom paradoxné, bojovať proti režimu a potom od neho dostať cenu.

Ono to bolo také postupné, najprv som vyhrala Halasův Kunštát, to som mala 20 rokov, to už som mala prvé dieťa, otehotnela som v 19-tich. A to sa kopilo a kopilo až to skončilo tak, že sme každý alebo každý druhý týždeň, presne si už nepamätám, mali disidentské stretnutia u mňa v byte.

od revolúcie uplynulo 30 rokov, ty si sa pohybovala v prostredí disentu, ako si sa k tomu dostala? Z akej rodiny pochádzaš?

Rodina s tým nemá nič spoločné, ak tak možno oblúkom. Obaja moji starí otcovia, a teda aj rodičia, boli tvrdí antikomunisti, byť v strane by v našej rodine neprešlo. 

Na východe, odkiaľ pochádzali, si môj starý otec vzal babičku. Snažil sa a kúpil pozemky, začal tam stavať domy a keď splatil prvé dlhy, prišiel rok ´48.  Všetko mu vtedy vzali, do konca života žil, aj s ďalším človekom z továrne s rovnakým osudom, vo svojej kancelárii. 

Starý otec z druhej strany bol z nemeckého sklárskeho rodu, skombinovaný s valachmi, to bol obrovský masarykovec. Takže do rodiny nemohol nikto z ľavicového spektra ani páchnuť. V takomto prostredí som bola vychovávaná. 

Eva Korbeľová

aký bol ten politický režim pre teba?

Hnusný, mala som k nemu úplný odpor. To, aký mám teraz odpor voči niektorým predstaviteľom, je nič v porovnaní s tým, aký odpor som cítila k vtedajšiemu režimu. Prišiel mi zvrátený, hnusný a aj to tak bolo. 

Každý kto dosiahol dospelosť ešte v bývalom režime, má trochu pokrivené svedomie. Chodili k voľbám, všetci vedeli, že to nie sú žiadne voľby. 

chodila si voliť?

Samozrejme. 99,98 percenta! 99,98 % národa šlo k voľbám. Je to hnus a to je presne ono! Všetci sme tomu diablovi podali ruku. Okrem tých 0,02 %.

poznala si aj takých?

Jasné, tí, čo boli zavretí. Tým už to bolo jedno. V celej tejto republike sa nenájde nikto, kto by nemal trochu pokrivené svedomie, hádam okrem mladých, ktorí v tom nedospievali. Všetci, čo áno, sú trochu poškodení. Dá sa to vidieť a cítiť.

„Zobrať si zrkadlo, pozrieť sa a povedať si: áno, správal som sa ako prasa. To nedokáže nikto.“

úplne všetci?

Tak okrem Havla a tak. Všetci ostatní disidenti boli tiež hraničné osobnosti,  zatiaľčo zvyšok národa si povedal: Tak ja tam pôjdem, ja to tam hodím. Moje deti musia ísť na školu, ja už chcem mať pokoj. Tak to tam hodím alebo pôjdem na prvomájový pochod. Tam som síce nechodila, ale pravda je taká, že boli prezenčky, ľudia sa tam podpisovali a kto tam nešiel, potom nemohol ísť von, ísť na západ. A jeho deti, pokiaľ neboli geniálne a nešli na nejakú technickú školu, sa na dobrú školu nedostali. Tak tam ten rodič jednoducho šiel.

Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.

ako vnímaš to, že 30 rokov po revolúcii sú stále komunisti v Českom parlamente? Ako vnímaš silnejúce hlasy, že to nebolo až také zlé?

Nebolo to také zlé, bolo to strašné. Čo sa týka mravnosti a morálky, to bolo strašné.

ako je možné, že na ten režim spomínajú ľudia v dobrom?

Pretože sú obeťami tej hrôzy, majú to v sebe. Zobrať si zrkadlo, pozrieť sa a povedať si: áno, správal som sa ako prasa. To nedokáže nikto.

tým sa obhajujú?

To vidíš aj na Gottovi. Strašný borec, vidíš ako sedí a hlása tam, keby radšej sedel a držal zobák, ale on bol skutočne hovorca tých mladých z anticharty. Ale to je presne Gottland, ako to napísal ten Poliak. (Mariusz Szczygieł pozn. red.) Za to môžu komunisti, totalita, toto z ľudí narobili. Ľudia nerozlišujú a ako hovorí talmud, zraňujeme sa hlavne svojim zrkadlom. Pozrieme sa do zrkadla, ale nechceme to vidieť. Ten náš Kája, ten bol ako my, rovnaké hovädo, hurá!