v politike ste začali aktívne pôsobiť len pred niekoľkými rokmi a za krátku dobu ste sa za stranu TOP 09 dostali do poslaneckej snemovne. Ako sa vám to podarilo?
Práca opozičného poslanca je častokrát politické peklo. Musíte vynaložiť obrovské úsilie na veci, ktoré od vás voliči očakávajú. Vo výsledku nie sú vaše návrhy prijaté vládnou väčšinou.
O politiku som sa začal zaujímať, podobne ako množstvo iných mladých ľudí, vo veku okolo 10 – 11 rokov, keď som sledoval s rodičmi správy. Mal som o politike odvtedy elementárny prehľad. Chodil som na osemročné gymnázium a učitelia spoločenských vied v nás podporovali záujem o veci verejné. Moja občianska angažovanosť sa začala vo veku 15 rokov. Začali sme na Facebooku prevádzkovať stránku, ktorá mala podporiť povedomie o miestnej histórii a dianí v meste.
Pochádzam zo severu Čiech, čo je vykorenený región a ľudia k tomu regiónu nemajú hlboký vzťah. V 18 rokoch som potom prvýkrát kandidoval a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. V 21 rokoch som následne kandidoval do poslaneckej snemovne a na moje veľké prekvapenie ma tam občania zvolili.
kandidovali ste za stanu TOP 09, ktorá je pravicovo-konzervatívna. Winston Churchil povedal, že kto nebol v dvadsiatich ľavičiar, tak nemal srdce, ale kto je v tridsiatich ľavičiar, nemá rozum. Vám sa podarilo prvú časť jeho výroku preskočiť.
Myslím, že je dôležité dodať, že spájať konzervativizmus s pravicou a liberalizmus s ľavicou nie je v českých reáliách možné. Existuje významné množstvo ľudí, ktorí sa vyskytujú mimo tejto kolonky a sú to pravicoví liberáli. TOP 09 je pravicovo-konzervatívna strana so zamlčaným dodatkom, že je to i liberálna strana.
Karol Schwarzenberg zvykne vravieť, že naši voliči sú tak liberálni, že nám odpustia náš konzervativizmus. Už od začiatku existencie TOP 09 nás volili ľudia skôr z miest a liberálneho presvedčenia. Konzervatívny element v strane, samozrejme, bol, ale záleží na tom, či sa na to človek pozerá z ekonomického, alebo spoločenského pohľadu. Zatiaľ čo v ekonomických témach sme všetci v TOP 09 v úplnej zhode, sme jednoznační pravičiari. Chceme to isté, teda chceme malý štát, nízke dane a celkovo chceme, aby bol štát skôr „serviceman“, ktorý občanom poskytuje dobré služby a nie, aby štát bol nejaký dráb, ktorý úkoluje občana.
„Naši voliči sú tak liberálni, že nám odpustia náš konzervativizmus.“
Čo sa týka spoločenských tém, tak tam sú niektoré veci, na ktorých sa nezhodneme, sú to však len nuansy. Napríklad s Miroslavom Kalouskom sa nezhodneme na homosexuálnych manželstvách. Nemyslím si však, že ak je niekto konzervatívny, je automaticky pravicový. V našich českých reáliách je dôležité aj to, či má pravo-ľavé delenie ešte v našom politickom diskurze zmysel.
to nie je otázkou len v českých reáliách. Debata o tom, či je, alebo nie je pravo-ľavé delenie ešte akutálne, je prítomná v mnohých krajinách.
Podľa mňa toto delenie nie je prekonané. Prieskum, ktorý každý rok robí Centrum pre výskum verejnej mienky, sa respondentov pýta aj na to, či sa považujú za pravičiarov, alebo ľavičiarov. Keď si dobre spomínam, tak 90 percent ľudí ihneď odpovie, ako sa identifikujú. I keby toto delenie každý popieral a relativizoval s tým, že delenie na pravicu a ľavicu už nemá zmysel, tak sa ľudia aj v súčasnosti jasne identifikujú a vyčleňujú k jednému z týchto prúdov.
dnes sú však úspešné strany, ktoré toto delenie odmietajú. V Českej republike sú to Piráti, ANO či SPD.
Sú to protestné hnutia a ten protest stojí aj na odmietnutí delenia na pravicu a ľavicu. Protestné hnutia hlásajú, že dokážu priniesť zdanlivo presvedčivé riešenia bez toho, aby boli tie riešenia pravo-ľavé. Tieto hnutia majú isté ciele, ako je napríklad boj proti tradičným stranám. Mám však dojem, že ľudí, ktorí si myslia, že riešenia nie sú pravicové či ľavicové, bohužiaľ, pribúda.
Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.
prečo týchto ľudí pribúda? Proti čomu protestujú ľudia, ktoré volia tieto hnutia. Česká republika je ekonomicky v najlepšom stave, v akom kedy bola.
Je to možno komplexnosťou problémov, ktoré pred nami stoja. Keď sme riešili otázku dlhovej pasce a toho, že 830-tisíc ľudí čelí exekúciám, tak som aj od ľudí, ktorí sú zarytí pravičiari započul, že pravica poskytuje abstraktné riešenia ohľadne osobnej zodpovednosti, zatiaľ čo ľavicové riešenie je ľudí oddlžiť. Je to teda veľmi konkrétne riešenie.
„Určitá časť pravicového spektra berie klimatickú zmenu ako slameného panáka, do ktorého mláti. Bohužiaľ.“
Podobný problém je aj v otázkach boja s klimatickou zmenou, kde si určitá časť pravicového spektra berie klimatickú zmenu ako slameného panáka, do ktorého mláti. Bohužiaľ. Aj v boji s klimatickými zmenami je možné ponúknuť pravicové riešenia napriek tomu, že si túto tému uzurpovala v Európe ľavica a v USA demokrati. Som konzervatívny aj v tom, že som stále presvedčený, že strany a členstvo v stranách má stále význam. Aj s ohľadom na to, že budúci týždeň budeme oslavovať 30 rokov od Nežnej revolúcie, tak je dôležité hovoriť, že stranícky systém je osvedčeným konceptom.
v júli tohto roku sa o vás, teda TOP 09, poslanec európskeho parlamentu za ODS Alexander Vondra vyjadril, že ste sa vzdialili od pravice.
Nemyslím si, že je to pravda. Ak sa pozrieme na nový program ODS, tak je tam aj bod o tom, aby študenti dostávali cestovné lístky zdarma. To je niečo, čo je výslovne ľavicové. Výrok pána Vondru považujem len za medzistranícky boj v pohári vody medzi ODS a TOP 09. Je to navyše veľmi smiešne vzhľadom na to, že ak si porovnáme hlasovania ODS a TOP 09, tak vo veľkej väčšine hlasujeme identicky.
zdroj: osobný archív dominika feriho
posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že o necelé dva roky, v roku 2021, zmena vlády nenastane. ANO je aj napriek poklesu podpory dominantnou stranou.
Keď boli voľby v roku 2013 tak TOP 09 v spolupráci so starostami získala takmer 12 percent. V roku 2017, keď sme kandidovali samostatne, tak TOP 09 získala 5,31 percenta a Starostovia a nezávislí získali 5,18 percenta. Keď tieto výsledky spočítame, tak sme takmer na rovnakých percentách. Hovorím to preto, aby som demonštroval, že tie hlasy sa nestratili, ale nepodarilo sa nám udržať túto spoluprácu.
Mali by sme teda diskutovať so Starostami a pokúsiť sa postaviť spoločnú kandidátku do volieb. Teraz čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý má rozhodnúť o takzvanej aditívnej klauzule. Tá klauzula je o tom, že ak kandidujú spoločne dva subjekty, tak musia vo voľbách získať 10 percent a ak spoločne kandidujú tri strany, musia získať 15 percent atď. Podľa komparatívnych analýz, ktoré máme k dispozícii, je to najprísnejšia regulácia v Európe. Ak by táto regulácia odpadla, vytvorilo by to priestor na spojenie nielen dvoch strán, ale možno rovno štyroch strán. Riešením je spájanie síl vo voľbách.