V rozhovore s Bélom Bugárom sa dočítate:
- ako sa zmenila politika za 30 rokov,
- či už oľutoval vstup do koalície,
- o slovensko-maďarskom napätí,
- o tom s kým odmieta vládnuť,
- čo má proti Matovičovi,
- prečo nevznikla predvolebná koalícia s SMK.
v slovenskom parlamente ste jedným z najdlhšie slúžiacich politikov. Ako sa za tých 30 rokov zmenila politika?
Zmenila sa veľmi zlým smerom. Bol som vo federálnom parlamente, a tam som prvýkrát zažil slovenských nacionalistov z SNS. Povedal som si vtedy, že dobre, vymrie táto generácia a potom bude lepšie. Je však omnoho horšie.
Z jedného volebného obdobia na ďalšie prestáva byť politika o tom, čo chcete urobiť. Začala byť o tom, ako toho druhého v politike znemožniť. V politike narastá napätie. Nad tým, že napätie narastá medzi politikmi, by som ešte mávol rukou, no, bohužiaľ, sa to prenáša aj na ľudí. Je len otázkou času, kedy to napätie praskne a akým spôsobom.
ako sa podľa vás prejaví to, keď napätie praskne?
Pred 10 rokmi, keď vznikla strana Most-Híd, sme hovorili o tom, že je tu slovensko-maďarské napätie a že je to veľmi zlé. Skúšali sme v rámci jednej strany spolupracovať s majoritou a po 10 rokoch našej existencie sa dá povedať, že to napätie je vyriešené. Nie je vyriešené úplne, ale je veľmi malé.
bolo podľa vás slovensko-maďarské napätie reálne alebo túto tému len umelo živili politici ako Ján Slota?
Je jedno, kto tú tému živí. Stávalo sa, že idete ste išli po Bratislave a niekto na vás zareve „na Slovensku po slovensky“ či „Maďari za Dunaj“.
stávalo sa vám to v Bratislave alebo skôr, povedzme na Orave, kde, obrazne povedané, živého Maďara nikdy nevideli?
Stávalo sa mi to tu v Bratislave. Keď som bol na Orave cez SKOI (Stála konferencia občianskeho inštitútu – pozn. red.), tak ma predstavovali ľuďom ako Maďara, ktorý má tak ako ľudia v obecenstve jeden nos, dve oči a dve uši. Na Orave nemal nikto problém s Maďarmi, tu v okolí Bratislavy áno. To napätie bolo reálne, písalo sa napríklad o tom, že nechceli ošetriť pacienta, ktorý bol Maďar a podobne. Tieto emócie sme za tých 10 rokov v úvodzovkách potlačili, ale je to krehké. Pozrite sa len na blbý zápas vo futbale medzi Slovenskom a Maďarskom. Niekto tam chcel niekomu podpáliť zástavu alebo ju zničiť, to sú však emócie. No týždeň na to hlavné bulvárne médiá písali o tom, čo chceli Maďari urobiť Slovákom. To je nebezpečné. Nechcem strašiť, ale viete, ako vznikla vojna v Juhoslávii – krčmovou bitkou.
nedávno som robil rozhovor s Miroslavom Kalouskom, ktorý mi povedal, že za 30 rokov sa v politike zmenili jeho súperi. Tvrdí, že voľakedy si ich mohol vážiť.
Myslím si, že na Slovensku je to ešte horšie ako v Česku. Môžeme mať iný názor, povedzme na riešenie korupcie. Ja tvrdím, že našou úlohou nie je obviňovať ľudí. Politik nemá byť vyšetrovateľ, sudca ani prokurátor.
Politici majú vytvárať legislatívu. Na ňu môžeme mať rôzne názory, to však nezanemená, že ak niekto poruší zákon, nutne musí ísť o korupciu. Len za iný názor som z druhej strany označovaný za korupčníka. Keď nesúhlasím s opozičným názorom, tak som automatický ten zlý, ktorého treba okamžite znemožniť a odstrániť. Takéto niečo v minulosti v politike nebolo.
čoho je to prejavom?
Narastá napätie a vyvolávajú ho politici. V roku 2016 kričal Richard Sulík na námestí, že urobia z nášho života peklo, ak vstúpime do vlády. Kričal aj druhú vec, že hľadá siedmich statočných, ktorí nevstúpia do vlády. Takéto reči mali minimálne rok, až kým som na tlačovej besede nevystúpil a nepovedal, že také výrazné napätie v spoločnosti je výsledkom práce médií. Po tom, čo sme vstúpili do vlády, som dostával správy, že mi zabijú dcérku.
„Urobili sme na začiatku chybu, že polícia mohla v minulosti dostať sponzorské dary. A kto mal peniaze? Mafia. Tým pádom si mafiáni mohli kúpiť niektorých policajtov.“
aký ste mali z toho pocit, keď ste tieto správy dostávali?
Stále tvrdím, že ten, kto to píše, to reálne neurobí. Je omnoho horšie, ak to niekto pripravuje. Kiska klame, keď povie, že sme mafiánsky štát. Ja som dostal granát, proti mafii som reálne bojoval, kým on zbohatol. Moja výhoda je to, čo je pre ostatných nevýhoda. A to je, že si za 30 rokov v politike mnoho pamätám.
nie sme teda mafiánsky štát?
Nie. Bohužiaľ, sú praktiky, ktoré v niektorých prípadoch pripomínajú mafiánske, to áno. Ak nájdete na prokuratúre človeka, ktorý nahráva ľudí v jeho kancelárii, a potom tú nahrávku použije na vydieranie, tak áno, to sú mafiánske praktiky. Ale nemôžeme povedať, že celý štát je mafiánsky, lebo ak by bol celý štát mafiánsky, tak tí, ktorí proti tomu momentálne bojujú, ale aj tí, ktorí proti mafii prijímajú zákony, by boli odstránení.
Boris NémethHovoriť o tom, že sme mafiánsky štát, je nekorektné. V rôznych inštitúciách sú ľudia, ktorí si chceli vytvoriť vlastný paralelný svet. Kým sme my budovali a posilňovali základné demokratické princípy, iní tu budovali štát v štáte.
tvrdíte, že nie sme mafiánsky štát. Ako sa má však na Slovensko pozerať bežný človek, ktorý vidí, že Kočner nainštaloval v kancelárií Dobroslava kameru alebo keď vidí, že ex-minister financií sa otvorene rozpráva s generálnym prokurátorom o tom, že Slota ukradol dve miliardy korún.
Neviem, či som v tom čase bol za generálnym prokurátorom, predpokladám však, že nie. Ani my, politici, sme o tomto nevedeli. Zmenšovali sme však manévrovací priestor pre korupciu. Presadili sme vytvorenie registra koncového užívateľa výhod a ďalšie zákony. Zmenili sme aj voľbu policajného prezidenta. Päť rokov nie je prakticky možné ho odstrániť, keďže vo výbore je na jeho odvolanie nutné získať trojpätinovú väčšinu.