Líderka kandidátky OĽaNO Šofranko: Chcela by som byť v úzadí

v rozhovore s Máriou Šofranko sa dočítate:

• čo chce zmeniť v politike
• ako ju presviedčali, že má byť jednotkou kandidátky
• do ktorej strany si podala prihlášku tesne pred tým, než ju oslovilo OĽaNO
• či si vie predstaviť pôsobenie v exekutíve
• či jej vyhovuje štýl politiky Igora Matoviča

Igor Matovič vás predstavil ako obyčajnú ženu z východu. Ako sa cítite v pozícii jednotky kandidátky OĽaNO?

Obyčajná žena z východu je celou situáciou trošku zaskočená, pretože sa to celé zomlelo veľmi rýchlo. Pán Matovič mi pred tromi týždňami zavolal a ponúkol mi miesto na kandidátke OĽaNO. Musím povedať, že som bola veľmi zaskočená a myslím, že z toho bolo zaskočené aj celé Slovensko. 

Takých žien ako som ja sú tisíce. Ďalšie tisíce žien sú omnoho šikovnejšie a schopnejšie ako ja, no tú ponuku som dostala ja. Rozmýšľala som nad tým, či ju prijať, pretože nie som výnimočný človek, ale normálny, obyčajný človek, ktorý pracuje celý život odkedy ukončil školu.

prečo ste teda prijali miesto na kandidátke?

Ja som žila pokojný a spokojný život. Zotavovala som sa po operácii chrbtice, ktorú som absolvovala pred pol rokom. Veľmi som zvažovala, či do toho ísť, keďže moja rekonvalescencia ešte nie je ukončená. Rozmýšľala som teda, či áno, alebo nie. 

Prvé, čo mi napadlo, prečo do toho ísť, bolo, že by som mohla pomôcť východnému Slovensku. Žije tam veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí žijú z minima peňazí. Ponuku kandidovať som prijala aj preto, lebo možno budem mať možnosť a šancu pomôcť ľuďom a regiónu. 

v jednom rozhovore ste uviedli iné dôvody. Konkrétnejšie, že do politiky idete preto, aby ste sa mohli venovať rómskej problematike a školstvu. V prípade, že sa stanete poslankyňou, ako budete chcieť pomôcť východnému Slovensku?

Stále vravím, že nič nie je 100-percentné, ale ak sa ňou stanem, tak sa budem snažiť východu pomôcť. Školstvo a rómska problematika s pomocou východnému Slovensku úzko súvisia. Učila som aj rómske deti, ktoré musia chodiť do škôlky a školy, a hlavne tejto oblasti by som chcela byť nápomocná. 

mnoho Rómov žije aj v iných častiach Slovenska.

Áno, ale zamerala by som sa na východné Slovensko. Spišský Hrhov je príkladom toho, že Rómovia sa dokážu začleniť do života. Klobúk dole. Deti tam chodia do školy, učia sa a rodiča pracujú.

tomu rozumiem, ale čo konkrétne by ste chceli robiť? Predložili by ste legislatívnu novelu?

Konkrétne návrhy ešte nemám. Nie som politik.

ste politik.

Máte pravdu, áno, som politik, ale bez skúseností.

pracovali ste celý život v školstve a teraz ste sa stali političkou. Je to iný pocit?

Áno, je to iné. Je to o veľkej zodpovednosti a je vo mne stále neistota.   

neistota z čoho?

Z toho, či to celé zvládnem. Je to obrovský nápor a veľká zmena v mojom živote. Potrebujem sa naučiť veľmi veľa vecí, mnoho si potrebujem doštudovať. 

ako vyzerajú vaše dni po tom, čo ste ohlásili svoju kandidatúru?

Doteraz som bola v Bratislave a stále som chodila s kufrom. Chvíľu som bola na hoteli, inokedy v nejakom byte. Poskytovala som rozhovory a potom som cestovala domov. Bolo to náročné a hektické obdobie. Bola som všade a nikde, robila všetko a nič. Oboznamovala som sa činnosťou hnutia. Prvýkrát som bola v parlamente a na tlačovej konferencii. Tá tlačovka mi dala dosť zabrať. Keď som tam videla obrovské množstvo novinárov, tak mi nebolo všetko jedno.

šéf OĽaNO Igor Matovič vás tam predstavil ako jednotku na kandidátke hnutia a potom asi 10 minút rečnil a vy ste len stáli za jeho chrbtom. Nevadilo vám to?

Čo som mala urobiť?

to neviem, pýtam sa len, či vám to nevadilo?

Pána Matoviča beriem takého, aký je. Buď ľudí beriem so všetkými kladnými aj zápornými stránkami, alebo nie. Keď sa Igor Matovič rozrečnil, tak som ho nechala.

nebolo to voči vám neúctivé?

Áno, ale asi sa nechal uniesť.