Vyznamenaný riaditeľ gymnázia: Žiakov nútime zbytočne veľa bifľovať sa

v školstve ste už vyše 40 rokov, z toho 30 rokov ako riaditeľ Gymnázia Ladislava Sáru. Ako sa za ten čas zmenilo slovenské školstvo?

Svet sa za tých 30 rokov veľmi zmenil. Zmenili sa ľudia, žiaci a zmenili sa aj učitelia. Trošku je mi ľúto, že sa vytráca typ učiteľov, ktorí nám prichádzali 30 rokov dozadu. Učitelia, ktorí prichádzali do školstva preto, že to bolo ich životné krédo. Stať sa učiteľom a niečo zo seba odovzdať mladým ľuďom. Učitelia, ktorí si svoje povolanie vážia a nenadávajú len, že majú málo peňazí. Peniaze sú veľmi dôležité, ale dnes sa často hovorí stále len o nich, ako keby len tie boli rozhodujúcim faktorom. Rozhodujúcim faktorom pre dobrého učiteľa je to, že chce tú prácu naozaj robiť a že má tie decká naozaj rád. A chce ich viesť, k niečomu nadchnúť, motivovať.

čím je to spôsobené?

Aj tým, že sa zmenili žiaci. Keď hovorím, že dobrý učiteľ ich chce motivovať, tak aj to je dnes náročnejšie ako v minulosti. Chýbajú nám vzory, ktoré sme im kedysi dokázali ukázať. Povedať, že nie je zbytočné sa učiť. Dnes mi mnoho študentov povie, aha, koľko ľudí dosiahlo politické postavenie, spoločenské postavenie, a školu pritom nebrali veľmi vážne. Podľa mňa pritom nie je podstatné byť čistým jednotkárom, ale mať stále svoj cieľ, byť motivovaný, chcieť niečo dokázať. A tá cesta sa dá naplniť len tým, že sa vytvára dôvera medzi učiteľom a žiakom. Keď si navzájom dôverujeme, aj tá cesta je ľahšia. Len ako nám majú dôverovať, že vzdelanie je dôležité, keď majú takéto vzory.

„To naozaj nie je tak, že si odučí päť hodín v škole a to je celá jeho práca.“

a nemajú žiaci pravdu, keď hovoria, že aj bez školy sa dá alebo aj s plagiátmi a podobne, veľa dosiahnuť?

Žiaľbohu, musím konštatovať, že majú. Ale to nie je ten správny vzor. Nechoďme tou cestou. Predsa by ma muselo v duši strašne mrzieť, ak by niekto vyslovil o mne takúto myšlienku.

Ja sa im snažím povedať, že sa neučia preto, aby si mohli písať pred meno titul. Človek sa má učiť preto, aby bol múdry. Nie každý potrebuje vysokoškolské vzdelanie. Aj človek, ktorý ho nemá, sa môže celý život vzdelávať a byť múdrym. Vážme si poctivú prácu a ľudí, ktorí nezneužívajú prostredie len preto, že objavili ľahšiu cestu. Moje krédo je, že sa neučím pre niekoho iného, ale preto, že to chcem.

a vedie k tomuto súčasné školstvo mladého človeka? K múdrosti, ku kritickému mysleniu?

Každá škola má tú šancu. Ide o to, či na ňu siahne.

často je to totiž naopak, o úmornom bifľovaní vedomostí. A to sa dá ľahko obísť ťahákom a dosiahnuť ten istý výsledok.

Nastúpil trend rozvoja schopností myslieť, vyjadrovať sa. Ale musíme si uvedomiť, že ak sa chcem naučiť vyjadrovať svoje myšlienky a zastávať postoje, tak sa na to musím vzdelávať. Musím sa veľa učiť. To učenie má niekoľko fáz. Ja sám sa učím, nechám sa učiť niekým iným a učím sa potom tieto vedomosti nejakým spôsobom zúžitkovať práve prostredníctvom schopnosti myslieť.