Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Máme liek na alzheimera?

.miroslav Gašpárek .denisa Koleničová .rozhovory

Vyvinúť úspešný liek proti Alzheimerovej chorobe patrí medzi najväčšie biomedicínske výzvy 21. storočia. Prečo sa ho vedcom dosiaľ nepodarilo vyvinúť? V čom spočívajú úskalia pokusov a čo by mohlo predstavovať svetlo nádeje?

v mozgupacienta, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou, môžeme pozorovať hromadenie takzvaných betaamyloidných proteínov. Za mimoriadne toxický sa pokladá najmä beta-amyloid 42. Jeho vysoké hladiny vytvárajú vmozgu pacientov plaky, ktoré sa zhromažďujú medzi neurónmi a narušujú mozgové funkcie. Kľúčová hypotéza výskumu predpokladá, že práve opísané hromadenie toxickej formy beta-amyloidu zodpovedá za všetky problémy, ktoré toto ochorenie spôsobuje. 

Ďalším problémom sú neurofibrilné uzlíky, teda abnormálne zhluky proteínu nazývaného tau, ktoré sa počas Alzheimerovej choroby zbierajú vnútri neurónov. Každý neurón obsahuje štruktúry nazývané mikrotubuly, ktoré pomáhajú pri transporte molekúl a živín v bunke. V zdravých neurónoch sa tau proteín viaže na mikrotubuly a stabilizuje ich. Pri Alzheimerovej chorobe sa však tau proteín odpája od mikrotubúl a tvorí v neurónoch uzlíky, ktoré blokujú transportné systémy v nervových bunkách a znemožňujú komunikáciu s ďalšími bunkami.

Okrem toho počas Alzheimerovej choroby nastáva ešte niekoľko zaujímavých javov, ako sú napríklad chronický zápal či znížený tok krvi a kyslíka do mozgu. Zdá sa však, že tieto zmeny môžu byť zapríčinené práve neobvyklými hladinami tau proteínu a beta-amyloidov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite