v rozhovore s riaditeľom Transparency Inetrnational Slovakia Gabrielom Šípošom sa dočítate o tom:
- ako zmenil Facebook a Google financovanie kampaní,
- čo priniesla zmena zákona, ktorá zakázala financovanie tretími stranami,
- prečo si politici v týchto voľbách nepýtajú peniaze priamo od voličov,
- ako neférovým spôsobom bojuje o voličov súčasná vláda,
- ktoré strany sú zatiaľ v kampani najviac a ktoré naopak najmenej transparentné.
zlepšili sa strany v transparentnosti v porovnaní s minulosťou?
Zlepšili sa, pretože sa zlepšil zákon, ktorý ich núti k transparentnosti. A zlepšili sa aj Google a Facebook. To sú dva veľké kanály, cez ktoré idú do reklamy státisíce eur. Po škandáloch v Amerike s financovaním kampaní sa tieto firmy rozhodli zverejňovať ďaleko viac. A tretím faktorom je, že kým predtým boli strany financované pár ľuďmi, teraz sa stále viac tlačí do popredia aj financovanie drobnými darmi. Keď to dáte dokopy, tak máme viac položiek na strane príjmov aj na strane výdavkov, ktoré si vieme skontrolovať.
Ale celkovo vzaté, verejnosť stále ťahá za kratší koniec v schopnosti vidieť, kto stojí za stranami. Informácií máme viac, ale stále to nie je dosť, aby sme si boli istí. Nie je to transparentnosť typu, že idete do obchodu a viete si tam porovnávať ceny tovarov.
rozumiem tomu, prečo potrebujeme transparentnosť na príjmovej strane. Mali by sme vedieť, že v pozadí strán nie sú pochybné osoby. Ale prečo potrebujeme transparentnosť aj na výdavkovej strane? Ak strana minie milión eur na kampaň, nie je jedno, či ich použila na billboardy, alebo na facebookovu kampaň?
Je to jedno. Ale primárna otázka je rovnosť a tá je riešená cez zákonný limit tri milióny eur na kampaň. Ako viete overiť, že niekto dodržiava tento limit? Ak nevidíte výdavky, tak neviete povedať, či minuli milión, alebo 20 miliónov. Keď vieme, koľko majú billboardov alebo koľko majú reklamy na Facebooku, tak viem zmerať, či sa ich výdavky zmestili do limitu a či odzrkadľujú ich účtovníctvo.
čo sa týka limitu troch miliónov, tak ten sa mi zdá pomerne štedrý na to, čo strany zatiaľ avizujú, že plánujú minúť. Možno s výnimkou Smeru nikto neplánuje naplniť tento limit.
Áno, takto to zatiaľ vyzerá. To je večná diskusia, že koľko je dosť. Limit je zrejme na súčasnú situáciu primeraný. Vezmite si, že ročne vláda rozhoduje potom o 40 miliardách eur, tak sa netvárme, že kampaň má byť lacná alebo zadarmo. Peniaze sú dôležité. Pokiaľ nemáte žiadne peniaze alebo úspešnú tvár, ktorú každý pozná, tak nemáte šancu.
Nechceme, aby voľby rozhodovali peniaze, ale z výskumov volieb po celom svete vieme, že peniaze sú dôležité a väčšinu volieb vyhráva človek, ktorý má viac peňazí. Lenže potrebujete mať aj program, myšlienky a charizmu, ktoré voličov zaujmú. A často idú peniaze od darcov ľuďom, ktorí sa javia, že by mohli vyhrať, pretože ľudia chcú byť na víťaznej strane.
v lete sa zrušilo financovanie prostredníctvom tzv. tretích strán. Ako hodnotíte tento krok?
My sme to v lete kritizovali. Na jednej strane to trochu zlepšuje kontrolu strán, pretože v minulosti sa objavovali tretie strany, ktoré boli spriaznené s politikmi a tým pádom sa len nafukoval limit. Na druhej strane tie skutočné tretie strany, ako záujmové združenia, ktoré sa venujú napríklad zeleným, náboženským alebo protikorupčným témam, tak tieto si teraz nemôžu zaplatiť reklamu a tlačiť tak na strany, aby sa venovali viac zeleným témam alebo bojovali proti korupcii. To sa mi zdá nezdravé, že limitujeme celú platenú volebnú kampaň len na politické strany.
„Keby kandidoval Peter Sagan, tak mu stačí zorganizovať niekoľko tlačoviek a za pár tisíc eur je v parlamente.“
koľko peňazí potrebuje nová neznáma strana na to, aby sa dostala do parlamentu?
Keby kandidoval Peter Sagan, tak jemu stačí zorganizovať niekoľko tlačoviek a za pár tisíc eur je v parlamente. Keď budujete stranu poctivejšie a investujete do programu a regionálnych štruktúr, tak ide o státisíce eur.
Ale ja tu vidím iný problém. Skvelá vec je, že stále viac ľudí si uvedomuje, že polici potrebujú peniaze a začínajú im ich posielať, čo sme videli na kampani Zuzany Čaputovej. Tak ako by mali politici žiť s voličmi, tak aj voliči by mali žiť s politikom. Čím väčšia masa posiela drobné peniaze, tým menšia šanca, že si kandidát bude hľadať nejakého silného oligarchu, na ktorom bude závislý.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.