V rozhovore s Jánom Levoslavom Benčíkom sa dočítate:
- čo ho podnietilo k boju s konšpirátormi a extrémistami,
- prečo vstupuje do politiky,
- ako ovplyvnil jeho rozhodnutie Milan Mazurek,
- či sa cíti bezpečne v situácii, keď dostáva pravidelne anonymné vyhrážky smrťou,
- čo by chcel ako poslanec zmeniť.
svoju protiextrémistickú a antikonšpiračnú činnosť ste začali až v dôchodkovom veku, za čo ste dostali niekoľko významných ocenení ako Biela vrana či Cenu európskeho občana. Čo bolo pre vás prvým impulzom začať mapovať nenávistné výroky na internete?
Bolo to koncom roku 2012, keď ma priateľ Marian, hudobník a spisovateľ privolal do diskusie na stránke „Mlčanie“. To bolo moje prvé nahliadnutie do sveta konšpirácií a bol to pre mňa šok, lebo dovtedy som sa s ničím takým nestretol.
Prekvapila ma agresivita tých ľudí a ich ochota veriť absurdným veciam, nezmyslom a hlúpostiam. Tam sme si vymenili pár názorov aj s Rostásom, ktorý si písal s fanúšikmi. A hneď potom vzniklo internetové rádio Slobodný vysielač a v jednej z prvých relácií boli Rostás a Norbert Lichtner.
vám a Marianovi Jaslovskému tam venovali asi pätnásť minút.
To bol taký šok, keď človek počúva o sebe klamstvá a výmysly, ktoré sú úplne mimo. Nepáčilo sa mi to a začal som ich monitorovať na Facebooku, čo sú to za ľudia a o čo im ide. Stiahol som sa z komunikácie a po dvoch rokoch som napísal niekoľko blogov, ktoré som venoval ľuďom z tohto prostredia – Rostásovi, Lichtnerovi a Huďovi. Samotným pravicovým extrémistom ako Kotleba som sa vtedy vôbec nevenoval.
prečo ste sa po rokoch aktivizmu vo vyššom veku rozhodli vstúpiť do politiky?
Boli tam niektoré momenty, ktoré zohrali úlohu. Prvým bolo pripomenutie si tridsiateho výročia Nežnej revolúcie. Už v roku 1989 som sa zapojil malou mierou v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) na miestnej úrovni v Ružomberku, kde som sa stal predsedom VPN a bol som aj členom Republikovej rady VPN. Situácia bola vtedy po vyše štyridsiatich rokoch totality na hrane. Nikdy som nebol členom komunistickej strany, bolo mi to protivné.
Bolo preto logické, že som sa zapojil aj teraz. Situácia je podobná tej v roku 1998, keď sa podarilo zbaviť Mečiara, a je rovnako vyhrotená. Tie veci, čo kolujú Slovenskom, ako je Kočnerova Threema a podobne, ukazujú, že nie je možné, aby ľudia, ktorí dlhé roky ovplyvňovali Slovensko, pokračovali. Je najvyšší čas na zmenu. Druhým momentom je rast sily pravicového extrémizmu, ktorý treba zastaviť. Preto som ponúkol moje meno, ktoré je známe vďaka mojim blogom o extrémizme, strane Za ľudí. Moja ponuka bola prijatá a kandidujem ako nezávislý kandidát na ich kandidátke.
čím vás oslovila strana Za ľudí?
Vzhľadom na ponuku strán v opozícií som sa mohol rozhodovať medzi PS/SPOLU a Za ľudí. A keďže nie som ľavicovo orientovaný, usúdil som, že svojim programom mi je najbližšia strana Za ľudí.
dostali ste ponuku aj od inej politickej strany?
Nie, nedostal som.
rozhodli ste sa v strane Za ľudí kandidovať z posledného – 150 miesta. Týmto krokom ste akoby vyzvali Milana Mazureka, rovnako na poslednom mieste kandidátky ĽSNS, na pomyselný súboj. Čo sledujete touto „matovičovskou“ stratégiou?
Formuloval by som to inak. Posledným momentom pre moje rozhodnutie vstúpiť do politiky bolo to, keď som videl kandidovať Mazureka odsúdeného za rasizmus, akože „za trest“ na poslednom mieste Kotlebovej kandidátky. V kampani je pritom mimoriadne aktívny. Vtedy som si povedal, že to skúsim aj ja týmto spôsobom.
„Kotleba a Blaha sú na jednej úrovni, obaja si získali politickú popularitu masívnym šírením zla a nenávisti.“
Na popredných miestach kandidátky sú odborníci či ľudia so skúsenosťami v politike a toto miesto je svojim spôsobom rovnako viditeľné. Ale nemám desiatky bilboardov ako Mazurek s Kotlebom a ani zatiaľ nechodím veľmi po Slovensku a nekampaňujem tak ako on. On je u svojich voličov za hviezdu. Dúfam ale, že aj ja pre stranu Za ľudí tiež nejaké hlasy získam.
viackrát ste sa vyjadrili ako vám sú mnohé veci v politike odporné. Čo sa vás v politike najviac dotýka?
Pokrytectvo, hovorenie lží a neprávd, keď sa ľudia nevedia postaviť čelom k svojej minulosti a minulosti svojej strany. Snažia sa veci zahrávať do outu a bagatelizovať kauzy. Potom zneužívanie národnej či kresťanskej karty a kultúrnych tém na rozpútavanie nenávisti. Vadí mi mafianizácia politiky, obrovské rozkrádanie prostriedkov oligarchami, teraz tá kauza mýta je reálnou kauzou, v ktorej štátu unikli obrovské finančné prostriedky a nikto za to nie je zodpovedný. Predseda vlády tvrdí, že s tým nič nemá aj keď v tom období bol asistentom toho, kto je za to zodpovedný.
poďme ku konkrétnym politikom. Ktorých považujete z hľadiska ohrozenia demokracie za najrizikovejších?
Neviem, či vysloviť len meno Kotleba, či aj Fico a Blaha. Kotleba a Blaha sú podľa mňa na jednej úrovni, obaja si získali politickú popularitu masívnym šírením zla a nenávisti. Obaja sú ústavní činitelia a poslanci národnej rady. To, čo Blaha v súčasnosti šíri, je neakceptovateľné, on sa prejavuje ako ľavicovo orientovaný a obdivuje komunistický režim, ale pritom má obrovské sympatie u podporovateľov extrémistickej pravice. Ku Ficovi sa asi netreba ani vyjadrovať.
je zaujímavé, že všetci spomenutí politici sú bývalými učiteľmi, ktorí by mali byť vzorom vzdelanosti a etiky podávania informácií.
Neviem, či je to náhoda, alebo to o niečom svedčí. Väčšina učiteľov s týmito vecami nemá nič spoločné, ale určite aj medzi inými profesiami sa nájdu takí ľudia.
Boris Németh
zaútočili na sociálnych sieťach či v iných médiách na vás niektorí z nich aj osobne?
Ľuboš Blaha, ktorý ako jedenástka na kandidátke Smeru predstavuje podľa Pellegriniho „zdravý balans“. Opakovane o mne písal ako o „liberálnom extrémistovi, udavačovi a eštebáčikovi“. Má to inú váhu, keď to napíše anonym na Faceboku, ako poslanec národnej rady. Naviac, dlhoročný predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti. A keď toto vypisuje na Facebooku vo svojich profiloch a keď to šíri aj strana Smer, tak je to znak veľkého úpadku Smeru.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.