Blaho Uhlár: Divadlo je pre mňa duchovná záležitosť

v najnovšom dokumente Život za divadlo ťa v podstate zaradili medzi päť mimoriadnych osobností slovenského divadla. Aký je to pocit?

Šokovalo ma to. Neviem, či som namyslený, ale právom. Teší ma. Človek je rád, že niečo znamená, aj keď to je všetko, čo k tomu môžem povedať.

zaradili ťa na jednej strane do panteónu slovenského divadla, na druhej strane si však tvoja Stoka bude musieť nájsť nový priestor. Je to zvláštny paradox, nie?

Videl som už nejaký priestor v Starom Meste a je vyhovujúci. Vlialo mi to nádej. Ľudia si myslia, že potrebujem divadlo, no mne stačí voľný priestor, na ktorý si divadlo prispôsobím. Tak to vždy bolo. 

už raz ťa so Stokou vyhodili. A opäť developer. Aký to je pocit, byť opäť na dlažbe?

Blbý. Z priestorov na Pribinovej ulici nás nevyhodil developer, ale mesto. Keby nás vtedy podržalo, tak tam dodnes sme. Dodnes mám naň ťažké srdce. Poslancom, ktorí tam v roku 2005 boli, Stoka nebola sympatická. Naše divadlo nesie so sebou slobodu, ktorá je im nepríjemná. Neviem, či sa to zmenilo. Sú tam už iní ľudia. Verím, že teraz sa na to pozrú inak. 

stoka bola vôbec prvé profesionálne a nezávislé divadlo na Slovensku. Bola tŕňom v oku mečiarcovcom a neskôr aj vtedajšej modrej vláde, čo znamenalo, že vždy mala veľké problémy s dotáciami a financovaním. Je dnes situácia iná?

Veľká zmena nastala, keď Ficov minister Marek Maďarič presadil to, o čo sa kedysi snažil Agnes Snopko – Fond na podporu umenia. Keby ten fond existoval, prvá Stoka by to bola prežila. Demokratický spôsob financovania nezávislej kultúry sa nakoniec podarilo zrealizovať, no trvalo to 25 rokov, a to je strašné. Žiaľ, terajšia ministerka do toho negatívne zasahuje.

aký je rozdiel medzi starou a novou Stokou?

Je tam veľký rozdiel. Noví herci majú množstvo iných aktivít. No robia aj so mnou a sú veľmi zodpovední a seriózni. Je to výborný súbor a môže mať budúcnosť. Starí stokári len hrali v Stoke, títo hrajú ráno za Benficu, na obed za Paris Saint-Germain a večer za Sláviu Praha. Nemôžem im to vyčítať, môžem byť rád, že robia so mnou. 

kedysi bola jasná hranica medzi komerčným a alternatívnym svetom, dnes sa oba svety prelievajú.

Veľmi ma to neteší, no nemôžem im zakázať, aby si zarábali na život. Teda môžem, ale potom sa na mňa môžu vykašlať. No funguje tam dostredivá sila, a to je dobre. Ročne spravíme dve inscenácie. Nová Stoka má istý náboj, ktorému ja nerozumiem, ale to je dobre, lebo životu aj tak nerozumiem.