neviem, či si mal ten pocit aj ty, no mne sa zdalo, že počas kampane v predvolebných debatách akosi na kultúru neostal priestor. Bolo to tak?
Iste, najmä ak pracuješ v tejto oblasti, tak zamrzí, že si na okraji. Je to paradox: Na jednej strane sa všade hovorí o nejakých kultúrnych sporoch, hoci tu sa často nerozlišuje medzi svetonázorovými a kultúrnymi rozdielmi, na druhej strane bolo o skutočných kultúrnych témach skôr ticho. Niektoré strany aj mali kultúrnu politiku vo svojom portfóliu a čiastočne to aj prezentovali, no nik to neotváral ako niečo, čo by bolo zásadné.
je to zvláštne, lebo posledné dva roky sme počúvali veľké emocionálne ponosy na Laššákovej a Pellegriniho podporu folklóru a na ich opovržlivé výpady proti moderným formám umenia. Písali sa petície, venovali sa tomu doširoka aj médiá. Prečo to upadlo?
Jedným z vysvetlení tohto správania politikov pred voľbami by mohlo byť to, že s umelcami sa nechce nikto veľmi púšťať do debaty.
a to už prečo?
Lebo si tým nezíska politické body. Hovoriť u nás o kultúre znamená hovoriť primárne o umelcoch, hoci dať medzi tieto dva pojmy znamienko rovnosti by bolo úplnou ilúziou. Pod rezort kultúry predsa nepatria iba herci, SNG a Kunsthalle či ostatné umelecké inštitúcie, ale aj televízia, pamiatky, múzeá, audiovízia, sociálne siete alebo médiá. U nás sa to však zvrtlo tak, že kultúra sú v prvom rade umelci. A – ako vravím – s tými sa nechce nikto veľmi konfrontovať.
no práve preto sa pýtam prečo?
Lebo si ich nechce rozhnevať a nechce mať s nimi problém. Je to, žiaľ, tak.
chceš tým povedať, že napríklad herci by boli v takej diskusii silnejšími rétormi, že umelci sú inteligentní ľudia, takže debata s nimi by nevyhnutne skĺzla od rýchlych sloganov k vecnejším problémom, a tie sú komplikované na vysvetlenia?
Presne tak, málokto totiž kultúre rozumie komplexne a my nemáme až toľko expertov, ktorí by vedeli o kultúre debatovať zrozumiteľne. Takže to ostalo ako horúci zemiak, ktorý je lepšie hodiť do rúk iným. No a ďalší dôvod je to, že politici sa boja najmä hercov, pretože sa nedá len tak podceniť ich vplyv na spoločnosť. Voči hercom navyše pretrvávajú aj rôzne negatívne stereotypné predstavy, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde. Je tam jednak obdiv pre to, že sú známi a úžasní, no zároveň aj podozrenie či až nenávisť, že sú to bohatí ľudia žijúci zhýralým a nemorálnym životom. Zvláštne však je, že hoci sa herci veľmi výrazne postavili proti dosluhujúcej vláde, v predvolebnej kampani neboli až takí viditeľní a paradoxne nevystupovali ani za svoje záujmy.
posledné dva roky sme od ministerky Laššákovej počúvali, že rezort kultúry by sa mal viac zapodievať podporou folklóru a umenia v regiónoch. Boli toto dva stratené roky pre podporu umenia a kultúry na Slovensku?
Bola chyba, že sa niektoré veci nedotiahli. Napríklad zákon, ktorý by upravoval sponzorovanie v kultúre, čo by umožnilo, aby podnikatelia mohli odpisovať investované financie do kultúry zo svojich daní. Škoda, lebo to by bolo pomohlo všetkým: folklórnym súborom, umelcom, pamiatkam, divadlám či galériám. Je pravda, že do folklóru sa nalialo obrovské množstvo prostriedkov, no je otázne, či mu to viac pomôže, alebo naopak, uškodí. Predpokladám, že nech už bude novým ministrom ktokoľvek, už tam toľko peňazí liať nebude. Rozhodne nie takto nesystematicky a bezhlavo.
„Ak chceme niekomu predstaviť niečo autenticky slovenské, po čom siahneme?“
no moja otázka bola širšia: čo spravilo doterajšie vedenie rezortu s kultúrou Slovenska? Nevytvorilo ešte väčšiu priepasť medzi, povedzme, tradičnými, a teda domácimi formami umenia na jednej strane, a modernými formami umenia na druhej strane, ktoré sa nám tu podľa niektorých tlačia zvonku a sú iné, nie naše? Nestalo sa tu toto?
Áno, stalo sa to, o tom niet pochýb. Len by som ťa trochu poopravil: nejde tu podľa mňa celkom iba o spor medzi súčasným a tradičným. Tradičná kultúra má totiž svoju vidiecku a mestskú podobu. No a tu bola forsírovaná len tá vidiecka forma. Dokonca ešte aj premiér Pellegrini sa kdesi vyjadril, že len toto je naozajstné umenie.
no toto znie šialene.
Iste, je to veľmi desivá predstava. Možno si len neuvedomil, čo vlastne povedal, no tie slová zazneli a on nimi znehodnotil nielen súčasné umenie, ktoré zhadzoval asi preto, lebo sa umelci nepostavili na jeho stranu. Znehodnotil nimi aj celú tvorbu, ktorá na Slovensku po stáročia vznikala, všetko úsilie mnohých umelcov a umelkýň v oblasti literatúry, výtvarnom umení, v divadle, tanci či v hudbe. Ak to všetko dáme bokom, ak sa otočíme chrbtom celej histórii slovenského umenia a uprednostníme len vidiecky folklór, ktorý neprináša fakticky nič nové, je repetitívny a často aj neautentický, poprieme časť našej identity. A to pokladám prinajmenšom za veľmi zvláštnu predstavu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.