v rozhovore s Irenou Bihariovou sa dočítate:
- prečo koalícia PS/Spolu neuspela,
- v čom vidí limity konzervativizmu,
- či boli protikotlebovské protesty dobrým krokom,
- čo si myslí o skúsenostiach Michala Trubana s drogami,
- aký má vzťah k cirkvi,
- akú má víziu pre PS na najbližšie štyri roky.
prečo ste sa nedostali do NR SR?
Sami ešte nemáme žiaden sumár založený na dátach a aj sa nám ho ťažko robí. Ak by sme aj vychádzali z exit pollov, tak v našom prípade neboli až také vierohodné. Mám ale svoje vlastné reflexie. Bolo tam viacero momentov, ktoré z môjho pohľadu mohli mať vplyv na výsledky volieb. No možno desať stratégov by povedalo, že sa mýlim. Od začiatku kampane som mala pocit, že príliš veľa komunikujeme o sebe a nie o tom, čo chceme priniesť pre Slovensko, aké riešenia máme pre ľudí. To bola tá fáza, keď sme hovorili o tom, že sa vieme spájať, že sme zahodili egá, že sme noví politici.
Pre nejakú časť ľudí je to potrebné ubezpečenie, ale v niektorých chvíľach som mala pocit, že už by sme mohli túto fázu preskočiť a vnímať to, čo ľudia považujú za problémy a viac komunikovať jazykom voličského dopytu. Nemyslím nič populistické, ale keď sa bavíme o tom, že nám krachuje zdravotníctvo, bolo nutné adresovať tie riešenia konkretizovane a dokazovať ľuďom, že tie problémy vieme riešiť. To bola prvá vec – príliš do seba zameraná politická komunikácia.
Druhá je tá, že sme neboli úplne zrozumiteľní. Keď sme mali prezentovať program a vytiahnuť z neho silnú vlajkovú loď, my sme si vybrali LexHaščák, čo bol bod zameraný na systémové zmeny. Ľudia to brali ako abstraktný problém. Ľudia chápu, že existujú problémy s Pentou, no my sme nezneli empaticky voči ich každodenným problémom v zdravotníctve, tomu, čo zažívajú v ambulanciách či nemocniciach. To bolo do konca decembra, ďalšia fáza január a február mala byť mobilizačná, ale tá sa nám rozprskávala. Už sme vedeli, že Igor Matovič rastie a asi sa dostavila panika.
potom prišli protikotlebovské protesty...
Tie by som urobila znova. Tu sme nezvládli informačnú vojnu, ktorá sa okolo toho rozpútala. Vznikli rôzne konšpirácie po napadnutí našich kolegov v Trnave, že to vyšlo aj od nás a strácali sme podporu možno aj partnerských koaličných strán. Museli sme dookola vysvetľovať, prečo to robíme a prečo je to dôležité. Na konci, keď Matovič začal s online kampaňou a online referendom, už sme vedeli, že nás to vytlačí z pozornosti a zbytočne sme až príliš na neho reagovali. Úplne nešťastná bola koncovka – ponožková estráda v parlamente.
napriek veľkej snahe, marketingu a víťaznému ťaženiu v prezidentských a komunálnych voľbách v Bratislave ste získali v koalícií PS/Spolu 200-tisíc hlasov. Trocha nepresne by sme to mohli rozdeliť na polovicu, 100-tisíc hlasov pre PS a 100 hlasov pre Spolu.
Tu je tá až metafyzická úvaha, či sme prehrali pre tých druhých 100-tisíc hlasov. A to isté môže povedať druhá strana. Tá úvaha je o tom, že nás mohlo poškodiť spojenie liberálnej strany so stranou, ktorá je stredová a viac konzervatívna. Možný je aj scenár, že liberálny typ ponuky na Slovensku si potrebuje postupne vybudovať väčší elektorát. Možno by sme na to potrebovali ešte dva roky. Možno na tie naše témy teraz nebolo toľko priestoru, nakoľko si doba pýtala odstrániť Fica. Ak táto vláda bude stabilná, vydrží a podarí sa jej vyriešiť tie najťažšie traumy spoločnosti, tak možno vtedy bude ten vhodný čas pre progresívnu, liberálnu, sociálnu a zelenú stranu.
nebola predstava spojenia liberálov so stredovou, skôr konzervatívnou stranou od začiatku naivná? Pokus o spojenie so stranou Andreja Kisku nevyšiel a partnerstvo s KDH pôsobilo pre oba voličské elektoráty rozpačito.
My sme nevedeli, ako to bude so stranou Andreja Kisku, najprv nechcel ostať v politike, potom chcel zakladať stranu. Najprv to vyzeralo, že sa jeho budúca strana k nám pridá, neskôr, keď ju založil, tak už zasa nie. Po eurovoľbách sme začali viac tlačiť na pílu a chceli sme to dohodnúť, no oni chceli stále čas. Ale asi to bolo naivné. Možno keby sme to celý ten čas vtedy nechceli uhrať na spoluprácu, tak by sme viac vynikli.
ľutujete s odstupom času spojenie so stranou Spolu?
Ja som bola tá, ktorá k tomu bola najviac opatrná pre možný opačný efekt. Bála som sa, že tá koalícia prinesie toľko kompromisov, že sa v nej progresívci utopia. Upokojila som sa, keď už bol programový proces, keď som videla, že sa vieme dohodnúť na témach a neprinieslo to ohrozenie identity.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.