Páter Leonard: Občas sa treba pohádať s Bohom

v rozhovore s kňazom Leonardom Pawlakom sa tiež dočítate: 

• prečo sa treba pohádať s Bohom,
• či cíti Jeho blízkosť v čase pandémie koronavírusu,
• ako prežíva ticho,
• ako prežívajú pandémiu Afričania v porovnaní s Európanmi,
• čo spraví pandémia s našimi vzťahmi,
• či robí cirkev pre ľudí dosť v tomto čase,
• čo hovorí onkologicky chorým pacientom v Bratislave.

kde je v čase pandémie koronavírusu Boh?

Boh je tu. Pred troma týždňami som dostal dar – nový preklad Tóry do poľštiny. Keď čítame knihu Exodus, kde Boh zjavuje svoje meno Mojžišovi, tak to bežne prekladáme „Ja Som, ktorý Som“. Nový židovský preklad do poľštiny hovorí „Ja Som, ktorý Som TU“.  To jedno slovo „TU“ je veľmi dôležité pre dnešného človeka, pre tých, ktorí dnes stoja pred čiernym múrom a stenou svojich obáv, zrútených nádejí, pred studenou stenou nákazy. Dnešný človek potrebuje počuť, že Boh je tu. My si to uvedomujeme, sme veriaci a vieme, že Boh je, ale potrebujem ho počuť tu, teraz pri mne, toho Boha, ktorý má záujem o môj osud, o mňa.

cítiš v tomto čase viac Jeho blízkosť?

Nestupňoval by som Božiu blízkosť, my všetci sme zahalení do Božej prítomnosti. Apoštol Pavol, keď ohlasuje Božie slovo Aténčanom, hovorí, že v  Bohu žijeme a sme. Osobná skúsenosť môže ale občas Boha vzdialiť, zakryť ho. Moje pochybnosti, utrpenie, choroba, obava, strach pôsobia tiež tak, že necítim Božiu prítomnosť, ale On tu je. 

Jeden príbeh Bruna Ferrera hovorí o misionárovi, ktorý pôsobí v severnej Afrike a má za kamaráta beduína, ktorý ho občas navštevuje. Zakaždým, keď k nemu príde, tak si ten beduín ľahne a priloží svoje ucho k piesku púšte. On sa ho pýta: „Čo robíš?“ a beduín odpovedá, že počúva, ako plače púšť, lebo sa nemôže stať záhradou, aj keď po tom túži. Tou púšťou sme my. V našom vnútri častokrát. Ja také prázdno cítim, takú tmu. Stojím pred neprekonateľným múrom, ale Boh, ktorý je tu prítomný, akoby prikladá svoje ucho k mojej púšti a počúva môj nárek.

„Koľkokrát sa človek ocitá v situácii, že jeho nádej zmizne ako vzduch, ako vyfúknutá pneumatika, ale predsa je v nás nádej, že tá pneumatika sa dá zalepiť a dofúknuť vzduchom.“

boh skoro stále mlčí. Kde ho máme v tomto tichu nájsť?

Možno to samotné ticho zvestuje Božiu prítomnosť. V Starom zákone je stať, keď Boh vyviedol Eliáša na púšť a Boh sa mu tu postupne zjavuje. Strhla sa víchrica, búrka a Eliáš zistil, že Boh nie je prítomný v búrke a vetre, ale pocítil ho v jemnom vánku večerného vetra. Vtedy sa poklonil Bohu. Boh prichádza ticho, cez dvere, ktoré máme niekde vzadu, nevchádza hlavným vchodom.

nie je táto nádej falošná? Ticho teraz akoby ovládlo celý svet. Ticho sa podobá prázdnote. Prečo máme veriť, že Boh existuje v tichu? 

Je to také prázdno. Prežili ste už niekoľko dní na púšti? Mám osobnú skúsenosť s púšťou na juhu Angoly. Je to niečo výnimočné, to ticho, ktoré Vás obklopuje zovšadiaľ. Ste sám, uprostred ničoho, často si človek pripadá ako suchý strom uprostred ničoho. (ticho) My Európania sme posadnutí aktivitami. Samotná naša liturgia je taká, my neznášame ticho, snažíme sa vyplniť každú škáročku modlitbou. V Afrike je to inak, to ticho vás zo všadiaľ obklopuje.

ako prežívaš izoláciu a odlúčenosť od svojich farníkov? Ako sa slávia bohoslužby v tichu? 

Keď sa dvaja ľudia majú radi, tak vzdialenosť neznamená, že tá druhá osoba nie je prítomná. V tom tichu srdca predsa máme všetkých tých, ktorí sú nám drahí, ktorých milujeme.