Roman Mikulec: Strach som nikdy nemal

pred pár rokmi sa na Slovensku objavil človek, ktorý upozornil na to, že v štruktúrach tohto štátu dochádza k rozkrádaniu. Tento človek bol potom podrobený strašnému šikanovaniu. Pokúšali sa ho zdiskreditovať, „hodiť mu na krk“ trestný čin. Roky tomu čelil. Prešlo pár rokov a tento človek, Roman Mikulec, sa stal ministrom vnútra. Čo je toto za svet?

Sám si každý deň kladiem túto otázku, najmä teraz, v dobe, keď vyčíňa koronavírus. Pýtam sa, či je ten svet dobrý alebo zlý, ale v každom prípade je „domotaný“.

cítite pocit zadosťučinenia za to, čo sa roky dialo vám a Vladimírovi Suchodolinskému, s ktorým ste opísali kauzu tunelovania Vojenskej spravodajskej služby?

Úprimne poviem, že ja to tak nevnímam. Tieto udalosti oddeľujem. Z toho, že som minister vnútra, sa ešte stále musím spamätať, pretože som s tým nepočítal a nebol som na to vopred pripravený. Niežeby som si na túto funkciu netrúfal, ale počítal som skôr s tým, že budem v parlamente a s tým som išiel aj do volieb. Situácia sa však vyvinula inak. Prijal som to s pokorou a zodpovednosťou, ale určite nie ako zadosťučinenie za to, čo som absolvoval za posledných osem rokov.

my, ktorí sme celú tú kauzu sledovali, to trochu ako zadosťučinenie berieme. Keď ste sa stali ministrom vnútra, všetci sme čakali, že sa začne boj s mafiánskym štátom o to, aby sa na Slovensko vrátila vláda práva a spravodlivosti. Lenže od prvého dňa sa musíte venovať úplne inej kríze. Stíhate vôbec spávať?

Áno, aj keď spávam oveľa menej ako zvyknem. A zaspávam s oveľa dôležitejšími myšlienkami v hlave, ako predtým. Niežeby som predtým v sebe nemal dôležité myšlienky, ale keď človek prežíva nejaký problém, myslí si, že nič horšie a dôležitejšie už prísť nemôže. A vždy potom príde niečo, čo ma prinúti premýšľať o tom, či tie veci, ktoré som riešil pred pár rokmi, boli v konečnom dôsledku naozaj až také dôležité v porovnaní s tým, čo musím riešiť dnes.

zastavme sa krátko pri koronakríze. Ste ministrom vnútra, riešenie tejto situácie je teda aj priamo na vašich pleciach. Počet nakazených bude ešte určite stúpať a mnohí ľudia majú veľké obavy o svoje životy. Zvládneme to?

Verím, že áno. Úprimne môžem povedať, že robíme všetko preto, aby sme to spoločne zvládli.

ktorú kľúčovú vec musíte urobiť, aby sa to podarilo?

Kľúčová vec z našej strany je zabezpečiť všetky podstatné veci: ochranné prostriedky, potom to, aby sa čo najviac testovalo, aby bola zabezpečená koordinácia so zdravotníkmi a celkovo s ľuďmi, ktorí sú v prvej línii. Aj takto im chcem veľmi pekne poďakovať za ich nesmierne náročnú prácu. Veľmi dôležité je aj to, aby boli občania disciplinovaní a dodržiavali všetky usmernenia. Dôležité je aj to, aby ľudia pochopili, že aj keď sú niektoré opatrenia zásahom do ich ľudských práv, je to pre ich a pre naše spoločné dobro. V permanentnom krízovom štábe sa o opatreniach každý deň rozprávame so skutočnými odborníkmi a nonstop „makáme“ na tom, aby sme prijali čo najefektívnejšie opatrenia a aby sme do životov ľudí zasahovali čo najmenej.

Rozhovor Romana Mikulca so Štefanom Hríbom .pod lampou nájdete aj na našom YouTube kanáli:

myslíte teda aj pri opatreniach spojených so zbieraním dát z mobilných telefónov na to, aby bola miera slobody čo najviac zachovaná?

Samozrejme. A pri každom opatrení hľadíme aj na to, aby v občanoch nevznikol pocit, že ich nezmyselne uzatvárame na „samotky“, do karantény. Aj zahraničné príklady nám však ukazujú, že uplatniť a dodržiavať tieto opatrenia je veľmi dôležité. Aby sa ľudia separovali, nechodili do spoločnosti, aby sa nestretávali. Vo Veľkej Británii prijali aj opatrenie, aby sa nestretávali ani rodinní príslušníci, ktorí nebývajú v spoločnej domácnosti. Snažíme sa teda sledovať aj opatrenia prijaté v zahraničí a poučiť sa, ktoré sa ujali viac, ktoré pomáhali menej a vybrať pre nás tú najefektívnejšiu cestu.

ako dlho to budeme musieť vydržať?

Keby sme to vedeli, tak by sme boli v úplne inej situácii a inak by sme sa vedeli rozhodovať aj pri prijímaní jednotlivých opatrení. Nikto z nás však nevie, ako dlho to bude trvať, preto musíme počítať aj s najhoršími scenármi a podľa toho sa musíme pripravovať. Neviem odpovedať ani na otázku, či to bude mesiac, tri mesiace alebo rok. Podľa niektorých prognóz by sa mohol normálny život rozbehnúť niekedy v júni, ale to naozaj závisí od toho, ako budeme dodržiavať opatrenia a ako sa koronavírus bude šíriť.

„Strach som nemal nikdy. Myslím to úprimne a chcem, aby aj ľudia verili tomu, že môžu žiť v krajine, kde právo platí pre všetkých.“

držíme vám v tom palce. Zmeňme však tému. Na Slovensku sme dlhé roky čakali na to, aby sa na rozhodujúce pozície dostali ľudia, ktorým ide o spravodlivosť a právo, a nie o osobný biznis a o vlastných ľudí. Táto nádej je teraz spojená aj priamo s vami a s vašimi ľuďmi. Teraz máte dobré meno a útokom, ktoré na vás prišli v súvislosti s vojenským spravodajstvom, ste čelili so cťou a vyhrali ste. Teraz je však pred vami úloha, v ktorej pôjde opäť o vaše meno a budete čeliť novým a iným útokom. Byť ministrom vnútra po dvanástich rokoch vlády Smeru a po tom, čo sme sa dozvedeli po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, je tá najťažšia vec.

Áno.

zmeniť to, o čom sme sa dozvedeli, znamená dostať sa do konfliktu s obrovským množstvom ľudí v pozadí i v popredí. Tí ľudia nie sú slabí. Uvedomujete si náročnosť situácie, do ktorej ste sa dostali?

Áno, uvedomujem a preto som povedal, že som funkciu prijal s veľkou zodpovednosťou.

aké sú najväčšie výzvy, pred ktorými stojíte, ak odhliadneme od koronavírusu?

Asi najväčšou výzvou je to, aby občania Slovenskej republiky začali opäť dôverovať polícii, aby dôverovali v to, že máme právny štát, že spravodlivosť platí pre každého a nielen pre vybratých ľudí, že tu nemáme „našich ľudí“ a že sa na políciu môžu obrátiť vždy, keď to budú potrebovať, a že neodídu z polície s pocitom, že im nepomohla či naopak, že im nejako ešte aj poškodila.

keď sme tu diskutovali o súdnictve, opakovala sa téza, že všetko je o ľuďoch a z približne 1 400 sudcov je tých odvážnych a statočných asi sto. Otázkou bolo, ako veci nastaviť tak, aby táto stovka udávala tón. Aj v polícii, na ministerstve vnútra a v silových zložkách sa za posledné roky ukázali ľudia, ktorí išli proti prúdu, odvážne vystúpili, svoje si vytrpeli, ale majú za sebou výsledky. A potom tam je veľa ľudí, ktorí s mafiánskymi praktikami spolupracovali. Poznáte spôsob, ako tú prvú skupinu dať do popredia?

Samozrejme, že poznám. Máte pravdu, že všetko záleží na ľuďoch, aj v súdnictve, aj v polícii, všade. Keď ľudia pôsobia v systéme, ktorý ich „zomelie“ v momente, ako na niečo začnú poukazovať, tak aj charakterovo dobrí ľudia stratia chuť na niečo upozorňovať a správať sa podľa svojich čestných, poctivých pravidiel. Verím však, že táto politická zmena a aj to, ako si ľudia prejavujú spolupatričnosť počas pandémie koronavírusu, spôsobí to, že čestní ľudia si uvedomia, že teraz je tá správna chvíľa, keď majú dvere otvorené a môžu uplatniť svoje vedomosti a skúsenosti a aby sme spoločne dosiahli náš cieľ.