v rozhovore s komunikačnou manažérkou Platformy rozvojových organizácií Ambrela sa dočítate:
- čo si myslí o prezidentke Čaputovej a novej vláde v SR,
- ako bojujú s koronavírusom obyvatelia Nového Zélandu,
- aké ponaučenie si vziať z pandémie,
- ako sa o víruse rozprávať s deťmi,
- v čom je výnimočná novozélandská premiérka,
- ako brexit a zvolenie Trumpa zmenili Nový Zéland aj to,
- či sa niekedy aj s rodinou vráti späť na Slovensko.
kedy sa koronavírus po prvý raz objavil na Novom Zélande? Ostrovný štát je polohou predsa len izolovaný v juhozápadnej časti Tichého oceánu...
Prvý prípad potvrdili v piatok 28. februára. Išlo o šesťdesiatročného človeka iránskeho pôvodu, ktorý priletel z Teheránu do Aucklandu cez Bali. Nový Zéland sa tak stal 48. krajinou sveta, kde sa objavil vírus. Bola som však „rada“, že nešlo o človeka z Číny.
prečo?
Pretože celý február sa tu robili opatrenia, ktoré mali zamedziť pristávaniu lietadiel z Číny a nástupu čínskych študentov a študentiek na univerzity. Fungovanie týchto škôl pritom výrazne závisí aj od ich školného.
Nový Zéland je absolútne slobodná a tolerantná krajina, ale keď si v komentároch pod článkami na portáli denníka The New Zealand Herald čítate niektoré názory, často narazíte aj na nemiestne žarty či rasizmus namierený proti čínskym ľuďom. To, samozrejme, nie je správne.
ako vírus zmenil bežný život na Novom Zélande, takom odľahlom ostrove?
V stredu 25. marca o polnoci sa krajina na mesiac uzavrela pred okolitým svetom. Po prvý raz v histórii tejto krajiny v Tichomorí sa stalo, že zatvorila svoje hranice a obmedzila ľuďom pohyb.
Pre vládu to nebolo ľahké rozhodnutie a niekoľko týždňov predtým na to obyvateľstvo pripravovala. A hoci to radikálne postihne či dokonca zlikviduje niektoré profesie a utlmí turizmus a filmový priemysel, z ktorých krajina žije, opatrenia sú nevyhnutné pre záchranu tisícok životov.
„Novozélandská vláda vyčlenila balík peňazí na podporu malých podnikov a ľudí, ktorí sa živia umením.“
aj vláda na Novom Zélande si teda uvedomuje, že situácia je vážna?
Keď vidíte rastúce čísla nakazených v Austrálii, ktorá je naším susedom a obchodným partnerom, uvedomíte si, že situácia je naozaj vážna. Prví nakazení boli ľudia vracajúci sa na Nový Zéland zo zahraničia a turisti.
Niekoľko prípadov je však už prenesených aj v rámci komunity, v susedstve či spoločenstve a to nás môže položiť na lopatky.
myslíte nielen zdravotne, ale aj ekonomicky?
Áno, premiérka Jacinda Ardern počíta s tým, že „lockdown“, teda uzavretie krajiny pred svetom, bude mať za následok bezprecedentný hospodársky aj spoločenský rozvrat. Ako líderka nepodceňuje to, čo od obyvateľov žiada a vie, že to bude skľučujúce. No napriek tomu je to dôležité.
nosia ľudia v Aucklande rúška?
Ešte začiatkom týždňa nosili rúška iba ľudia ázijského pôvodu. A hoci vieme, že nás úplne neochránia, je to dobrý psychologický stimul a vyjadrenie súdržnosti – že sme v tom spolu, musíme sa zjednotiť a byť zodpovední. Počas „lockdownu“ ich už musia nosiť všetci, v uliciach bude aj polícia a armáda.
Najmä v blízkosti supermarketov, kde môže dochádzať k potýčkam. Aj tu ľudia vykúpili niektoré suroviny, hoci pochybujem, že ich počas sebaizolácie využijú.
Palo MarkovičBoba Markovič Baluchová s dcérou Tove Tui počas obľúbenej cesty vlakom po štvrtiach novozélandskej metropoly Auckland.
ste matkou malej dcéry. Ako v týchto dňoch chránite seba a svoju rodinu?
Nevychádzame z domu a s nikým sa fyzicky nestýkame. Ak treba ísť na nákup alebo na zdravotnú prechádzku s dcérkou, ideme tam, kde očakávame málo ľudí.
Dvaapolročnej slečne však ťažko vysvetlíte, prečo ju dnes, zajtra, ba ani celý najbližší mesiac nemôžeme vziať na jej obľúbené ihrisko v centre Aucklandu. Ona nič takéto vo svojom krátkom živote nezažila, vlastne nikto z nás. Takže sa jej snažíme spestriť detstvo spoločnými aktivitami a hrami doma, aby o nič neprišla.
čo ešte v týchto dňoch najviac trápi Novozélanďanov?
Pomerne veľa článkov a aj otázok od čitateľov a čitateliek sa dotýka striedavej starostlivosti detí – či môžu byť pravidelne počas tohto mesiaca odovzdávané medzi rodičmi. Nad tým som takto doteraz vôbec nepremýšľala.
Najťažšie to budú mať rodičia, ktorým ostanú doma deti rôzneho veku, a popri práci z domu si budú musieť nájsť čas aj na ich vzdelávanie. Podľa informácií od mojich sestier zo Slovenska to isté práve zažívajú aj ony a tisíce ďalších doma.
čoho všetkého sa musíte v týchto dňoch vzdať? Predpokladám, že aj na Novom Zélande sú zatvorené bary, divadlá či kiná...
Nový Zéland je známy „kaviarenskou“ kultúrou, na rušných uliciach býva azda v každej druhej budove nejaká kaviareň či bistro s kvalitnou kávou. To všetko v týchto dňoch utíchlo.
Zavreté sú všetky reštaurácie a obchody okrem potravín. Večierky sú otvorené tiež, ale musí sa do nich vstupovať po jednom, s rúškom na tvári a rukami umytými dezinfekčným gélom.
V supermarketoch sú niektoré nákupy limitované počtom osôb, napríklad detské výživy môžete kúpiť iba šesť kusov na osobu. Zmenené sú aj otváracie hodiny a vyhradená je prednosť starkým. V regáloch chýbajú plienky, cestoviny a trvanlivé mlieko.
„Premiérka Jacinda Ardern to zvláda fantasticky. Namiesto vlastnej svadby sanuje krajinu.“
a čo múka? Po nej sa na Slovensku v jeden deň len tak zaprášilo...
Múka sa tu nepredávala toľko ako na Slovensku. V niektorých bytoch totiž sporák s trúbou na pečenie nenájdete.
utíchla aj kultúra?
Chodí nám kopec e-mailov nielen z filmových klubov, kín a knižnice, ale aj z banky, posilňovne, dopravného podniku či zdieľanej taxi služby s informáciami, ako sú na tom a ako sa máme my správať zodpovednejšie.
Vláda zároveň vyčlenila obrovský balík peňazí na podporu malých podnikov a ľudí, ktorí sa živia napríklad umením a kultúrou a teraz sú najviac ohrození.