V rozhovore sa dočítate:
- ako prežívajú pandémiu záchranári,
- koľko nakazených predpokladá na Slovensku,
- aké hromadné testovanie je účinné,
- kontaktujú záchranky ľudia s psychickými problémami viac,
- ako fungujú jednotlivé ochranné rúška.
ako prežívajú pandémiu záchranári. Ešte vládzete?
Ja som v pohode, už som zažil v živote všeličo, aj keď takúto pandémiu nie, ale iné rôzne krízové situácie. Záchranári a zdravotnícky záchranári, ešte viac ako je priemer, majú taký mechanizmus v sebe, že niekedy zdravotníci pripadajú pacientom nevrlí, ufrflaní a podobne.
Často aj oprávnene, ale keď ide do tuhého, tak zaberú. Teraz chodia záchranári do situácií, kde nevedia, či sa u pacienta stretnú s vírusom, ale idú do toho. Niektorí to dávajú najavo viac iní menej, lebo tie nervy tam sú, samozrejme. Je fakt, že sme ako ľudstvo neboli na to nikto pripravení, za roky sme spohodlneli a teraz je to pre všetkých šok. Možno nás to otuží pre menšie krízy v budúcnosti.
pred dvoma týždňami ste v jednom rozhovore predpokladali asi 6-tisíc nakazených a 50 mŕtvych. Z čoho ste vychádzali pri tomto odhade?
Zo svetovej situácie, lebo niekde táto pandémia začala skôr. V Číne bol prvý pacient na Silvestra minulý rok, ale pravdepodobne sa nakazil v polovičke decembra a už pred troma týždňami nemali nové prípady, takže to trvalo 3 mesiace. V Taliansku bol prvý prípad 31.1, v Severnej Kórei 7.2., v Čechách 1.3. a u nás 6.3.2020. Takže keď to porovnávame s nimi a berieme nejaký priemer medzi tým, kto to zvláda lepšie a kto horšie, tak tie prepočty hovoria, že u nás by to mohlo byť 1 000 až 4 700 nakazených a úmrtí medzi 15 až 426.
Aj názory odborníkov na pandémiu sa líšia. Kancelárka Angela Merkelová na základe svojich poradcov vyhlásila, že až 60 – 70 % Nemcov môže byť nakazených, čo by u nás bolo 2,7 milióna občanov, ale to by nastalo bez prijatých opatrení. Hranice už má zavreté väčšina krajín, ale v Rakúsku či Nemecku nie je vidieť ľudí s rúškami. U nás sa to za týždeň rapídne rozbehlo.
zdá sa, že Slováci sú disciplinovaní. Profesor Vladimír Krčméry je optimista a hovorí o konci pandémie v dohľadnej dobe v prípade dodržiavania prísnych opatrení.
Profesor Krčméry patrí medzi možno tri najväčšie kapacity na Slovensku v tejto oblasti, s jeho názorom súhlasím. Zaostávame napríklad v počte testovaní, ale šírenie nie je také, ako v iných krajinách, kde sa testuje viac, ale tam nie sú také prísne opatrenia ako u nás. Boli tam nárasty zo dňa na deň aj cez 50 %. U nás je to okolo 15 – 20 %. Všetky čísla treba brať s rezervou, lebo, samozrejme, stále ten vírus nepoznáme.
napriek vašim pomerne priaznivým odhadom počtu nakazených hrozí stále aj taliansky alebo španielsky scenár rozšírenia pandémie. Dokedy budú slovenskí záchranári schopní poskytovať riadnu urgentnú zdravotnú starostlivosť?
Jedna z definícií hromadných nešťastí je, keď počet postihnutých prevyšuje počty zdravotníkov. V záchrannej službe pracuje cca 2500 ľudí na plný úväzok. Takže, ak by bolo 1500 nakazených, to by už bolo nad sily záchranárov v prvej línii. Tých, ktorí majú najvyššiu výbavu ochrannými prostriedkami, je 9 posádok na Slovensku. Vozia pozitívnych pacientov a chodia robiť odbery do domácnosti.
Ostatných 300 posádok chodí ako po celý rok k pacientom. U mnohých sa až po príchode na miesto zistí, že pacient má príznaky nákazy koronavírusom – tá posádka už je však v kontakte. Operačné stredisko cez telefón nemá šancu odchytiť všetkých. Dnes je už cestovateľská anamnéza bezpredmetná.
Zatiaľ sa to zvláda. Nie sú presné údaje, ale údaje o karanténe pracovníkov záchrannej služby a od súkromníkov mám informáciu, že na Slovensku je denne 10 až 15 posádok mimo službu, lebo boli v kontakte s nakazeným a musia 2 dni byť v karanténe, kým sa nepreukáže, či ten pacient bol pozitívny.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.