v rozhovore s Andreou Bučkovou sa dočítate:
- kto je nová splnomocnenkyňa slovenských Rómov,
- čo si myslí o nútenej karanténe lokalít na východnom Slovensku,
- či boli vrtuľníky s dronmi nad testovanými obcami nevyhnutné,
- aký je krízový plán pri rozšírenie pandémie v rómskej komunite.
akútnym problémom je dnes testovanie na COVID-19 v sociálne vylúčených rómskych komunitách za účasti silových zložiek, čo kritizuje viacero odborníkov. Hneď v prvý deň po vašom menovaní ste vycestovali do Jarovníc pri Sabinove, obce s najväčším podielom Rómov v Európe. Ako tu prakticky vyzerá testovanie s asistenciou vojakov?
Po Jarovniciach som cez víkend navštívila aj ďalšie obce, ktoré sú zapojené do pilotného testovania. Chcela som vidieť, ako to tam funguje a mala som možnosť rozprávať sa konkrétnymi Rómami, ktorí tam bývajú. Väčšina z nich hovorila, že sa obávala bolesti pri odberoch, a to som sa nerozprávala s deťmi. (úsmev)
V Markušovciach bol prvým testovaným deväťročný rómsky chlapček, skoro sa rozplakal, ale zvládol to. Upokojovalo ma, že ho sprevádzal asistent zo Zdravých regiónov. Z tých rozhovorov, ktoré som mala po rôznych obciach, som nezaznamenala žiadnu negatívnu reakciu, že by sa obávali vojenských špecialistov alebo toho, že tam bol vrtuľník.
kritika smeruje hlavne ku nerovnakému prístupu ku Rómom v porovnaní s majoritou. Zásadnou otázkou je – prečo bola armáda nasadená najskôr pri Rómoch?
Ľudia si povedia: „jasné, že boli poslušní, lebo tam boli vojaci“. Boli to vojenskí špecialisti, ktorí boli pripravení na to, aby vycestovali na miesta, ktoré postihla kríza. Mali päť mobilných tímov. Stretla som sa s nimi hneď v prvý deň v úrade. Je to krízový mikrotím, ktorý vytvoril Peter Pollák. Zo všetkých podkladov, ktoré som mala k dispozícii už v prvý deň a z rozhovorov o celej logistickej procedúre, som nadobudla pocit, že v túto chvíľu sú to jediné zdroje, ktoré dokážu operatívne do toho prostredia prísť a urobiť profesionálne testovanie.
Testovalo sa v komunitách, kde sa vedelo o navrátilcoch, ktorí neprišli z dovoleniek, ale vracali sa zo zamestnaní. Chceli sme včas zachytiť ten moment, aby mali lepšie šance na uzdravenie. Bol to jediný nástroj či možnosť, ktorú sme na to mali. Musím priznať, že o prítomnosti vrtuľníka či dronu som sa dozvedela až na mieste. Bolo nám vysvetlené, prečo to bolo súčasťou akcie, že je to bežný štandard, keď sú vyslaní na takúto úlohu.
prítomnosť vrtuľníka, dronu či ozbrojených vojakov zaskočila asi viacerých. Akú úlohu tam presne plnil vrtuľník?
Nekonkretizovali to. Nemala som proti tomu argumenty, aby som to riešila.
museli doteraz silové zložky použiť donucovaciu silu?
Nie, nebolo to doteraz potrebné. Takýmto spôsobom sa netestuje celá rómska komunita. Rozprávame o ľuďoch, ktorí bývajú vo veľmi špecifických podmienkach, prišli ako navrátilci alebo majú klinické symptómy a sú rizikovou skupinou tak ako aj seniori, ktorí boli prvou skupinou, v rámci ktorej sa prijali zvláštne opatrenia.
akým kľúčom sa vyberali ľudia na testovanie? Je pri výbere testovaných uplatňovaný nejaký etnický princíp?
Výber bol jednoduchý – boli evidovaní prostredníctvom asistentov zdravia. Tí monitorovali ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia, zapisovali si, odkiaľ sa vrátili a ako dlho sú doma. Testy boli robené len Rómom s cestovateľskou anamnézou. Boli tiež stanovené zvláštne kritériá pre výber obcí. Prvý pozitívny prípad bol v Žehre.
Výber testovaných nebol postavený na etnicite. Netestuje sa celé marginalizované obyvateľstvo Rómov, ale tí, ktorí majú cestovateľskú anamnézu. Podobne sú testovaní seniori, lebo sú rizikovou skupinou. Vieme pritom v akých prostrediach sa v chudobných rómskych komunitách žije. Nie je to len o prístupe k pitnej vode, je tam aj veľa iných faktorov.
„Od momentu, ako sa objavili prvé prípady koronavírusu, sa zmobilizovali všetky ľudské zdroje, ktoré existujú na lokálnej úrovni.“
V akejkoľvek monitorovacej správe či štúdii sa v oblasti zdravia zdôrazňuje zlý zdravotný stav obyvateľov, ktorí žijú v týchto podmienkach. Majú nedostatočné technické vybavenie, infraštruktúru s nerovnakým prístupom k zdravotnej starostlivosti. Vo vybraných lokalitách sa naviac opakovane vyskytujú vážne choroby ako tuberkulóza, žltačka a iné. Vie sa o tom, že Rómovia, ktorí žijú v chudobných podmienkach, majú nižší vek dožitia v porovnaní s ostatnou populáciou. Mnoho týchto lokalít je priestorovo vylúčených.
majú Rómovia v testovaných lokalitách rovnako ako terénni pracovníci dostatok ochranných a dezinfekčných prostriedkov? Kto najviac pomáha v teréne?
Veľmi pozitívne vnímam to, že od momentu, ako sa objavili prvé prípady koronavírusu, sa zmobilizovali všetky ľudské zdroje, ktoré existujú na lokálnej úrovni. Komunitné centrá, mimovládne organizácie, sociálne podniky šili rúška. Náš úrad oslovil iniciatívu Kto pomôže Slovensku a dostali sme desaťtisíc rúšok, ktoré sa už distribuovali pre obyvateľov týchto komunít.
Snažíme sa aj v rámci našej siete pomáhať hlavne terénnym sociálnym pracovníkom. Pokrývame aj potreby implementačnej agentúry. Je fajn, že tá pomoc, ak nejde zhora nadol, ide zdola nahor. S dezinfekciou je to veľký problém. Keďže okrem testovania robí náš úrad aj ďalšie súvisiace činnosti a aktivity pre zmiernenie negatívnych dôsledkov koronavírusu, tak sa práve riešia možnosti, ako získať zdroje aj z európskych eurofondov na podporu jednotlivých obcí, ktoré majú vážny problém. Zároveň hľadáme možnosti, ako využiť disponibilitu ministerstva vnútra.
približne šesťtisíc Rómov v lokalitách uzavretých do nútenej karantény majú obavu z nedostatku potravín, paliva, prístupu ku zdravotnej starostlivosti a pošte. Vnímate nútenú karanténu celých sídelných lokalít za opodstatnenú? Nehrozí ešte väčšia komunitná nákaza, keď žijú na jednom mieste nakazení so zdravými?
Karantenizovať celé sídelné lokality bolo výsledkom rozhodnutia hlavného hygienika na základe anamnézy – zmapovania širších sociálnych kontaktov v jednotlivých komunitách, ktorú uskutočnila hygienička RÚVZ.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.