V rozhovore s Miroslavom Kollárom sa dočítate:
- aké sú vzťahy vo vnútri vládnej koalície
- v čom je podľa neho programové vyhlásenie populistické a nereálne
- čo už dnes vyčíta Igorovi Matovičovi
- ako hodnotí stiahnutie sa Andreja Kisku
- čo vraví na preferencie Za ľudí na úrovni 3%
- či uvažuje o tom, že by kandidoval za predsedu strany
aké boli vaše pocity, keď ste videli oficiálne výsledky volieb?
Vzhľadom na to, čo sa dialo posledné týždne v kampani, sme si povedali, že vďaka i za tento volebný výsledok. Dostali sme druhú šancu a prebojovali sme sa do parlamentu. Máme štyri roky na to, aby sme ukázali, že v politike máme byť.
Očakávali sme však omnoho lepší výsledok. Nikto z nás do politiky nešiel preto, aby sedel v opozičných laviciach. V našom poslaneckom klube sú ľudia, ktorí chcú a vedia realizovať potrebné zmeny pre Slovensko. Sklamanie spočívalo v tom, že mandát na presadzovanie týchto zmien bude menší.
nad odchodom do opozície ste teda neuvažovali? Istý čas ste tento dojem vyvolávali...
Súvisí to s tým, že spomedzi všetkých štyroch strán sme možno jediná s reálnymi straníckymi štruktúrami. Nejaké rozhodovacie procesy museli prebehnúť a nerozhodoval o tom jeden muž, ale predsedníctvo strany. Rozhodovanie nám zabralo štyri dni. V utorok dal Andrej Kiska Igorovi Matovičovi nejaké otázky, na ktoré sme chceli počuť odpovede, a na ich základe sme potom vo štvrtok rozhodli, že do rokovaní o vládnej koalícii vstúpime. Ak niekto povie, že od nedele do štvrtku je príliš dlhý čas, na to aby sme sa rozhodli o vstupe do tak komplikovanej koalície, tak mne sa to ako dlhý čas nezdá.
je táto koalícia komplikovaná?
Samozrejme.
čo je na tejto koalícii najkomplikovanejšie?
Najkomplikovanejší je stret racionálnych a hodnotových politikov s tými populistickejšími.
takže ste členom populistickej vlády?
Ak sa pozeráme na programové vyhlásenie vlády (PVV), tak je menej populistické ako som sa obával, že bude. Je však mimoriadne ambiciózne a z hľadiska peňazí, ktoré by stáli všetky tie opatrenia, je v celej šírke nerealizovateľné, čo mimochodom povedal aj Ivan Mikloš. Na druhej strane vieme, že PVV popisuje nejakú ambíciu vlády a keďže vláda, ktorá vznikla, je široká a je to vláda kompromisu, tak zákonite i naše PVV musí byť veľkým kompromisom. Vieme, že sa podarí naplniť len do určitej miery, čo nie je výhovorka, ale fakt.
ktoré populistické návrhy sa dostali do programového vyhlásenia?
Sú tam dva rozmery. Prvý súvisí do istej miery aj s populizmom. Na môj vkus je tam príliš veľa štátu v mnohých oblastiach. Najmä OĽaNO a Sme rodina sa javia oveľa etatistickejšie ako som ich doteraz vnímal. S tým súvisia aj všetky možné ambície a opatrenia, ako je výstavba nájomných bytov a podobne.
Nemyslím si, že štát má alebo je vôbec schopný identifikovať, kde má byty stavať. Neviem si dosť dobre predstaviť, že mne ako primátorovi okresného mesta štát povie, že mi postaví 500 nájomných bytov. OK, ale pýta sa ma niekto, či tieto byty potrebujeme?
V súčasnosti máme v meste zamestnávateľov a subdodávateľov automotive, ale ak tieto firmy o desať rokov skončia a odídu z mesta, čo budeme robiť s týmito nájomnými bytmi?
regulované nájomné je len krajšie pomenovanie dotovaného bývania...
Samozrejme. To, čo sa podarilo v sociálnej oblasti, je, že v PVV už nie sú také explicitné formulácie o trinástych dôchodkoch či dôchodkovom systéme. Koaliční partneri si začínajú uvedomovať, že ich predstavy nie sú zlučiteľné s ekonomickou situáciou, ktorá nás čaká po prekonaní pandémie COVID-19. Filozoficky sa nezhodnem s niektorými kolegami. Napríklad najlepšia podpora pre rodiny je fungujúca ekonomika a fungujúci štát.
pri čítaní PVV sa zdá, že tak veľkú odvahu zväčšiť štát nemal ani Smer počas jednofarebnej vlády.
Podpisujem. Najväčší nositeľ etatizmu v koalícii je Sme rodina. Čo ma najviac prekvapilo je veľmi silné postavenie podpredsedu vlády pre legislatívu a stratégiu. Keď si s porozumením prečítate kompetencie, ktoré vicepremiér Holý má, tak z môjho pohľadu sa stal druhý najsilnejší muž koalície a možno prvý vo vzťahu k manažovaniu vlády a prípravy legislatívy.
Myslel som, že pánovi Holému vytvorili tento post formálne, aby mal čas dozerať na to, čo sa bude diať na ministerstve dopravy. Vôbec to však tak nie je a má reálnu ambíciu byť legislatívnym dohľadom. Môžeme to vnímať, tak, že chce zlepšiť legislatívny proces, no na druhej strane, keď sa pozerám, že takmer žiaden zákon nepríde do vlády bez posvätenia Štefana Holého, aj keď vo finále to bolo zmiernené cez Legislatívnu radu vlády, ktorej šéfuje a že má zároveň pod palcom všetky kľúčové strategické dokumenty, tak je to neštandardné postavenie.
každá rodina dnes musí riešiť svoje výdavky a pozerať sa na to, čo si môžu dovoliť a čo už nie. Rovnako sa každá rodina pozerá aj na to, akú veľkú mieru zadlženosti si môžu dovoliť. Rozpočet Slovenska bol aj v tých najlepších časoch deficitný, budúci rozpočet bude v deficite možno až o desiatky percent HDP. Keď sa rozprávate s vašimi koaličnými partnermi, tak oni tento rozmer nevnímajú?
To, čo ma hnevá, je, že v čase ekonomického rastu sme si prejedali budúcnosť a netvorili žiadne rezervy, ako to urobilo napríklad Nemecko. Každý normálny hospodár sa správa tak, ako ste opísali. To, čo sa udialo, je, že sme v ťažkých časoch prišli do vlády a našli sme prázdnu špajzu.
Ak niečo už dnes vyčítam premiérovi Matovičovi, tak je to spôsob, akým komunikuje a znižuje vážnosť a kredit odborných tímov, ktoré pracujú na veľmi slušnej úrovni. Posúva diskusiu do roviny, že každý, kto chce ekonomicky otvoriť krajinu, je pomaly na strane smrti a on jediný je na strane života. Videli sme to na príklade, keď Igor Matovič musel byť ten, ktorý oznámil, že budeme ekonomiku postupne otvárať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.