ty si po Dobšinskom zrejme najznámejší slovenský rozprávkar, nie?
Ale nie. Ja píšem knihu raz za rok. Dám tomu také dva-tri týždne, a potom sa tomu nevenujem. Chodím po besedách, za ľuďmi, za deckami. No je pravda, že mám vydaných pätnásť kníh. Dokopy ich je medzi ľuďmi 80 000 kusov.
to je úžasné číslo a nielen v slovenských reáliách. Nebojíš sa, že ti stúpne sláva do hlavy?
V päťdesiatke? To asi ťažko. Keď máš 50 a viac, žiadny úspech s tebou nezamáva. Veď to robím celý život. Paradoxom je, že muzika nemala nikdy takú odozvu, ako majú knihy.
ako jeden z mála chodíš celý rok na čítačky. Koľko ich dáš?
Okolo dvesto vystúpení. Lebo ja aj to rozprávanie o knihách robím ako koncert. Vytiahnem repráky a ku každej knihe mám jednu pesničku, tak to takto odprezentujem. Je iné spievať doobeda deťom ako v noci hrať na festivale. Koncerty s kapelou boli pre mňa najlepšou školou.
dvesto vystúpení, to je ohromné číslo. Spoluhráči z kapely nežiarlia?
Nie, veď tie knihy potiahnu aj kapelu. Teraz chystám novú stránku, kde to dám všetko dokopy, branojobus.sk, všetky aktivity zastreším svojím menom, ktoré ľudia poznajú vďaka knihám. 160 vystúpení je pre deti a ostatné s mojimi kapelami.
ty sám na seba nežiarliš, že si úspešnejší spisovateľ ako muzikant?
To všetko som ja. Do pesničky, do tých troch minút, môžeš dať nejakú emóciu zo života, ale do knihy sa toho vojde oveľa viac. Rozprávky mi vyhovujú, lebo mi do nich nikto nič nehovorí. Rozprávka je rozprávka, môže sa tam stať všetko. Môžem si tam plniť sny, môžem letieť do vesmíru. Hudba aj knihy sú krásne. Všetko robím zo srdca. Hudbu nikdy neprerobím len preto, aby bola úspešnejšia. To už by som nebol ja.. Hrám od dvanástich rokov, čiže 39 rokov. Hudba je veľká škola trpezlivosti.
čo deti na čítačkách, berú ťa aj naživo?
To záleží na učiteľke alebo tete knihovníčke. Keď sú deti pripravené, je to iné. Ale keď si to chcú len odfajknúť, že nejaká teta v knižnici dostala grant, to už nemá takú úroveň. Dotlačí tam triedu a učiteľka sa opýta, že čo to vlastne je? Vtedy prepínam do módu „koncert“ a odchádzajú spokojné aj deti, ktoré knihy nepoznajú, aj pani učiteľka. Baví ma to za každých okolností vždy a všade.
sleduješ hudobnú tvorbu pre deti? Niektorí to robia kvalitne, iní si vystačia so samohrajkou. Spomínal si, že máš pesničky aj ku knižkám.
Vnímam tú detskú muziku. Klipy, ktoré majú milióny pozretí. Mám jedno CD Piesne o knihách Jobusových, s pánom bratom a s pánom synom, ako Vrbovskí víťazi však chystáme program pre deti, kde budeme hrať na hrabliach a na rýľoch a sudy budú ako bubny.
okrem toho, že si po Móricovi Beňovskom asi nazjnámejší Vrbovčan, si aj najznámejší propagátor abstinencie.
Teraz som mal výročie 29. marca. Pätnásť rokov, čo nepijem. Musím povedať, že to bolo pätnásť najhodnotnejších rokov. Nehovorím, že som predtým žil zle, to nie. Hovorím o tom, že keď požívaš alkoholické nápoje a staneš sa závislým, môžeš relatívne slušne zvládať život, prácu, rodinu. Dáš si štyri pivá, aby si nenafúkal a vymkne sa ti to spod kontroly iba raz začas. Má to jednu nevýhodu..Nikdy nebudeš tak šťastný, ako keď abstinuješ. Jednoducho stále kalkuluješ. Ako abstinent máš úplnú slobodu.
pil si veľa?
Keď je človek závislý, je to jedno, či pije veľa alebo málo. Je to závislosť, tá vedie do pekla. Sú takí alkáči, čo skáču do hrobu búchajúc sa do hrude, že akí sú hrdinovia a ako to zvládajú s tým alkoholom. Pritom prežili iba jednu celoživotnú žumpu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.