v rozhovore s Michalom Kubovčíkom sa dočítate:
- kde berie inšpiráciu na vtipy,
- či sú podľa neho Slováci vtipný národ,
- o projekte Baštrng,
- o tom, ako prežíva otcovstvo.
premýšľaš nad tým, čo je humor?
Vidím základnú veličinu, ktorú prináša. Tou je smiech. Humor ti dá dôvod zasmiať sa. Smiech je obrannou reakciou proti stresu. Veď koľko ľudí sa smeje v kritických situáciách. A to sa nesmejú, lebo im je veselo.
ľudia sú škodoradostní. Na čom sa najviac smejú?
Urob si analýzu vtipu. Zväčša je to príbeh, z ktorého niekto vyjde nešťastne alebo ako hlupák. No a niečo, čo máš hlboko v hlave, v tom jašterom mozgu sa rozochveje, odľahne ti, lebo ty si z toho vyšiel bez ujmy.
niekto si mýli humor s výsmechom. Vo výsmechu je však aj agresia. Toto ako vnímať?
Niekto to má rád, dať niekoho „dolu“, zničiť ho. Mne sa to zdá málo. Aj ja som býval sarkastickejší, dnes už si dávam na to pozor. Taký Karel Šíp si pozve do talkshow ľudí a on je ten, ktorý si to zlizne. Robí si žarty zo seba, on je ten, ktorý zdanlivo nerozumie. Alebo Vladimír Menšík, ten mal láskavý humor. Ľudia sa tam pri nich cítia bezpečne.
otázkou zostáva, kde sa berú vtipy. Tak kde?
To je veľká záhada. Poznám ľudí, ktorí si privlastňujú vtipy, ale pochybujem o ich autorstve. Vtip má svoj vývoj. Vznikne nejaká myšlienka, ide ďalej, pretvára sa, dopĺňa, niečo z neho vypadne a z toho sa vyvinie. Alebo niekto pošle esemesku, ďalší ju poupraví. Je to ako keď vzniká vodný kameň. Kúsok po kúsku.
„Odkedy tu máme mobily, ľudia už nehovoria vtipy.“
smútok v humore je tiež témou. Ktosi napísal, že komédia je vlastne tragédia s dobrým koncom.
Miloš Kopecký povedal, že humor je najdôstojnejšia forma smútku. Ľudia, ktorí šíria humor, to robia často preto, že chcú robiť svet okolo seba veselší. Sú vnútorne smutní, tak prispievajú svojím dielom k tomu, aby žili vo veselom svete. Samozrejme, túžba po humore nepramení len z nejakého vnútorného smútku. Je to vzácny pozostatok toho, čo sme mali v sebe ako deti – radosť zo zábavy a vyvádzania. Keď deti hádžu na niekoho z balkóna vrecko s vodou, určite za tým nie je vyrovnávanie sa so smútkom, ale chuť na kus dobrej zábavy. A udržať si zmysel pre „ šibalstvá“ do dospelosti, to je jedna z esencií elixíru mladosti.
sme národ vážnych ľudí? Berieme sa vážne, či máme zmysel pre humor?
Všimol som si jednu vec. Odkedy tu máme mobily, ľudia už nehovoria vtipy. Nie každý má vtipy rád, hlavne ak vás nejaký apoštol humoru ide umlátiť vtipmi a je to nasilu.