v rozhovore s Irenou Bihariovou sa dočítate:
- aké zmeny chce spraviť v strane,
- v čom bude iná ako Michal Truban,
- čo pre ňu znamená liberalizmus,
- ako hodnotí prvý rok prezidentky a sto dní Matovičovej vlády,
- či sa opäť pred voľbami spojí PS a Spolu.
na sneme dalo sto straníkov hlas Michalovi Trubanovi a stopäť hlasov ste dostali vy. Aký silný je váš mandát?
Ak to berieme takto nominálne, je to pol na pol. Je však dôležité povedať, že v strane som vždy mala silné postavenie, lebo som konzistentne predstavovala nejaký prúd a aj v predchádzajúcich voľbách časť strany dúfala, že budem kandidovať. Nezaznamenala som, že by sa niekto vyjadril, že „my tú Irenu fakt nechceme“, bolo to skôr o váhaní, či by nemal Michalov pragmatickejší štýl riadenia strany dostať druhú šancu.
budete pokračovať v spolupráci s Michalom Trubanom?
Obaja sme sa chvíľami báli, aby súťaž medzi nami nevytvorila v hnutí ešte väčšie rany, než sme utržili po voľbách a neviedlo to k štiepeniu. Nás to však zblížilo. Obom nám záležalo na korektnej súťaži, vedeli sme si sľúbiť, že bez ohľadu na to, kto vyhrá, budeme si pomáhať v oblasti, v ktorej vieme.
o Michalovi Trubanovi hovoríte, že máte spoločný ciel, len metódy na jeho dosiahnutie máte iné. Aké sú tie vaše?
Jasné, že medzi nami nie je spor v tom, že jeden chce ísť do konzervatívnych vôd a druhý do liberálnych. Jeden trošku populista a druhý trošku fašista. Je to skôr o tom, na aké témy klásť dôraz.
Michal hľadal niečo stráviteľnejšie pre slovenský elektorát, ja som v tomto odvážnejšia. Nepochopme to, prosím, ako LGBT agendu. To je tá najčastejšia skratka, ako sa to dá chápať. Pokojne nech rezonuje úplná reforma vzdelávania, zelená obnova. Niečo, čo presahuje penu všedných dní.
Som za pravé progresívne témy, ktoré by mali spoločnosti ukazovať väčšie obzory. Verím tomu, že ak presadzujete niečo, čomu veríte, že je cesta, tak aj volič sa vie nadchnúť a ťahať to s vami. Môj politický pragmatizmus sa tu spája s idealizmom. Michal je skôr praktický, hľadá, čo lepšie zarezonuje u verejnosti a ako to čo najlepšie odkomunikovať.
prečo sa Michal Truban aj po neúspechu vo voľbách nechal nahovoriť časťou strany na opätovné kandidovanie za predsedu strany. Znamená to, že časť strany s vami nebola ako s predsedníčkou stotožnená?
Nerada by som interpretovala jeho pochody, ale z toho, čo mi komunikoval, hovoril, že sa objavili členovia, ktorí ho podporovali a mal pocit, že zo mňa vyprchal drive, ktorý predtým cítil. Keď sme sa stretli a povedal mi, že bude kandidovať, povedala som mu, že naozaj som mala rozkolísanú motiváciu.
Ťažko som sa vyrovnávala s februárovou prehrou, pýtala som sa samej seba, či je o takýto typ politiky vôbec záujem a či budem prijateľná pre voličov. A Michal naberal motiváciu. Cítil podporu členov a nadobudol politický kapitál, ktorý chcel ponúknuť hnutiu.
je záujem o takýto typ politiky?
Môžeme si hovoriť, že liberáli by na Slovensku nedosiahli päť percent. Toto nám pri vzniku hovorili, že budeme trojpercentná strana a mali sme skoro sedem. Samozrejme, rešpektujúc prínos nášho koaličného partnera. Ale dnes sa stretávame aj s naratívom, že 200-tisíc nezastúpených voličov vyzýva k tomu, aby sme to nevzdávali. Aj kvôli tomu, ako je dnes vláda zložená. Dopyt prichádza zdola.
„Bola som podpredsedníčka, keby som stranu chcela niekam unášať, už ju dávno unášam.“
Úlohu predsedníčky vnímam ako mandát k povzbudzovaniu verejnosti k tomu, že sme pripravení ukazovať ľudom, že nielen populistická politika sa stretáva s dopytom. O to sa budem v budúcnosti snažiť.
kto v parlamente teda zastupuje liberálneho voliča?
To je ťažká otázka. Ak sa aj nájde nejaká lastovička, ktorá sa identifikuje, že má bližšie k liberálnym hodnotám, je to bezvýznamné, ak tam naozaj funguje ako lastovička v rámci straníckej disciplíny.
môžeme sa ale stretnúť s názorom, že liberálov zastupujú v parlamente SaS a umiernených konzervatívcov Za ľudí.
Strany, ktoré sa nazývajú stredovými na liberálno-konzervatívnej osi, ten priestor majú, ale vzhľadom na to, že nemajú 25 %, ich šance, do akej miery môžu presadzovať jednotlivé návrhy, sú limitované. Ale nedá sa povedať, že umiernení konzervatívci by nemali zastúpenie v parlamente. Pokiaľ ide o liberálov, tak neviem ani pomenovať niekoho, o kom by som vedela povedať, že nesie tú vlajku. A aj keby niekto taký bol, bol by opustenou lastovičkou.
na sneme ste povedali, že Progresívne Slovensko sa hlási k centrizmu. Mnohí vás však vnímajú ako jasnú ľavičiarku. Kde môžeme vidieť, že chcete presadzovať pravicové aj ľavicové riešenia?
Rada to vysvetlím. Centrizmus si ľudia pletú so stredovosťou. Nie je to prúd, ktorý sa nachádza niekde v strede a snaží sa byť čo najďalej od ľavého aj pravého konca spektra. Centrizmus je smer, ktorý ak si vytýči za cieľ skvalitniť verejné služby ako je zdravotníctvo, tak to vás automaticky posúva k ľavicovým riešeniam, lebo potrebujete intervenciu štátu a verejné zdroje. Pri tomto cieli strana vystupuje ľavicovo, lebo musí siahať po ľavicových riešeniach.
Zároveň si môžete dať za cieľ zlepšenie podnikateľského prostredia v menej rozvinutých regiónoch a siahnete po úľavách od daní a odvodov, čo je typicky pravicové riešenie. Využitie ľavicového riešenia pri jednej veci vám nezabraňuje využiť pravicové riešenie tam, kde si to situácia pýta. Centrizmus nie je ani-ani, centrizmus je aj aj. To sa týka strany.
Ja osobne sa identifikujem ako ľavičiarka. Vstúpila som však do centristickej strany a plne to rešpektujem. Poviem úprimne, že som už unavená z tých paranojí, že idem stranu unášať k nejakým neomarxizmom. Neviem, kde tento mýtus vznikol. Bola som podpredsedníčka, keby som stranu chcela niekam unášať, už ju dávno unášam.
koľko času venujete vysvetľovaniu podobných nálepiek? Predsa len ste žena a Rómka na čele strany.
Ak sa časť voličstva bojí, že Irena Bihariová nebude riešiť na čele Progresívneho Slovenska iné než rómske témy, lebo už si moju etnicitu asociujú s niektorými témami, veľmi rýchlo zistia, že toto nie je moja profilová téma.