veľvyslancom ste sa oficiálne stali 18. septembra 2014. Povedali ste vtedy, že za priority svojho pôsobenia považujete „hľadanie prienikov spoločných záujmov pri reforme Európskej únie a rozvoj ekonomickej spolupráce“. Podarilo sa vám za tých šesť rokov dosiahnuť tieto ciele?
Za tých šesť rokov sa veľa zmenilo. Keď som sem prichádzal, Slovensko sme vnímali ako spojenca pri snahe o reformu EÚ, pri snahe o to, aby sa rozhodnutia robili viac na úrovni národných parlamentov a pri snahe o posilňovanie slobodného trhu a o dynamickejšiu organizáciu. V referende v roku 2016 sa však občania Británie rozhodli z Únie odísť, a to malo vplyv na moju prácu.
Na začiatku som sa teda snažil hlavne zintenzívniť vzájomné vzťahy Spojeného kráľovstva a Slovenska a myslím, že dnes môžem povedať, že sa mi to aj podarilo. Na Slovensko prišlo vyše 15 návštev VIP hostí, vrátane premiérov Camerona a Mayovej, aj členov kráľovskej rodiny. Čísla svedčia o tom, že náš vzájomný obchod dosahuje rekordné hodnoty. Z Británie chodí na Slovensko aj čoraz viac turistov. Spolupracovali sme na úrovni regiónov, jednotlivcov aj na úrovni kultúrnych vzťahov. Bolo to intenzívne obdobie a odchádzam s pocitom vnútornej spokojnosti z vykonanej práce. Som tiež plný optimizmu ohľadom budúcnosti, ohľadom toho, kam sa veci ešte dajú posunúť.
čo považujete za najdôležitejšiu vec, ktorú sa vám z hľadiska britsko-slovenských vzťahov podarilo dosiahnuť?
Je toho veľa, v každej oblasti. Som rád, že Británia je teraz pre Slovensko jeden z hlavných obchodných partnerov. Na Slovensko prišiel Jaguar Land Rover, čo v tom čase bola jedna z najväčších investícií v Európe. Slováci zvíťazili vo veľkej konkurencii, a to je kompliment pre predchádzajúcu vládu. Sme pre Slovensko strategický partner aj v oblasti obrany a bezpečnosti – ozbrojeným silám poskytujeme praktickú pomoc, sme kľúčový spojenec Slovenska v NATO.
Osobne som si naozaj vychutnával spoluprácu s veteránmi, keď sme si pripomínali našu spoločnú históriu. A my si veľmi ctíme Slovákov, ktorí s nami bojovali proti nacistom. Príkladom bol generál Milan Píka, ktorý nás vlani opustil a ktorého som mal šancu osobne poznať. Jeho 95. narodeniny sme oslávili tu v mojej rezidencii aj v prítomnosti prezidenta Kisku. A užíval som si aj stretnutia s mladou generáciou.
Veľmi ma tešilo, keď som chodil na návštevy škôl a rozprával sa s mladými ľuďmi, keďže mi záleží na tom, aby veľvyslanec nebol veľvyslancom len pre hlavné mesto. Na Slovensku sa nám podarilo od nuly rozbehnúť aj udeľovanie Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu, ktorá sa doteraz dotkla okolo troch tisícok slovenských študentov a slávi obrovský úspech pri podpore charakteru a schopností mladých ľudí.
existuje niečo, čo ste si naozaj predsavzali a ani za šesť rokov sa vám to nepodarilo splniť?
Chcel som, aby sem prišiel anglický futbalový tím, to sa stalo (úsmev)... dokonca som tu mal všetky tímy – severoírsky, waleský aj škótsky. A jedným z mojich pamätných momentov bol aj hokejový šampionát na Slovensku, kde hral aj britský tím... Ich fantastický comeback, keď dokázali zvrátiť prehru 0:3 na víťazstvo 4:3 si budem navždy pamätať.
Pravdupovediac, referendum o brexite na mojej práci veľa zmenilo, politická situácia bola extrémne turbulentná. Myslím, že jedným z najťažších momentov bolo rozhodnutie slovenskej vlády po útoku v Salisbury. Verejne som vtedy povedal, že som veľmi sklamaný...
vaším zlyhaním teda bolo, že ste na Andreja Danka nedokázali vyvinúť dostatočný tlak (úsmev)...
(Smiech). Áno... Stretol som sa s ním, mali sme veľmi otvorenú diskusiu. On však mal svoj vlastný názor na vec. Celkovo však pri pohľade na svoje pôsobenie vidím hlavne pozitíva.
vaše prvé dva roky boli z hľadiska našej vnútropolitickej situácie zaujímavé tým, že sme tu mali vládu jednej strany, Smeru, na čele s vtedy „všemohúcim“ Robertom Ficom. Ako si spomínate na toto obdobie?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.