v rozhovore sa dočítate:

• ako vznikla reedícia albumu Free Faces.
• ako sa doba mečiarizmu prejavila v jeho textoch,
• ako vníma kritiku na jeho spev,
• čo hovorí na debatu okolo financovania kultúry na Slovensku.

vo Free Face si sa stretol s Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom. Ako došlo k spojeniu troch hudobníkov z prvej ligy slovenskej scény so spevákom z alternatívnej scény?

Bolo to prirodzené spojenie. Oskar počul druhú platňu Bezmocnej hŕstky a pozval ma s Igorm Kuhnom do štúdia, že nám bude produkovať ďalší album. Igor na jedno stretnutie neprišiel, bol som tam sám. Oskar mi pustil podklad k pesničke Nothing Happens. 

Mal som po ruke text, na prvýkrát som to naspieval. Bol z toho tak nadšený, že sme cez víkend spravili tri pesničky. Chalani v tom čase nahrávali s Müllerom nový album. Müller tam príliš nechodil, tak Oskar pustil Bunkovi s Andrejom naše veci, ktorí tam dohrali svoje party. Zapáčilo sa nám to, skúšali sme improvizovať a vznikli ďalšie piesne. 

takže Free Faces vznikli tak prirodzene, ako to len ide.

Bolo to úplne spontánne. Po Nothing Happens vznikla pesnička Diva na text Lawrenca Ferlinghettiho, ktorému sme s Marekom Ormandíkom vtedy vydávali knihu. Nakoniec sme spravili z jeho básní celé EP. 

čo sa dialo potom?

Na rádiu Ragtime sa Diva chytila. Stal sa z nej hit. Neskôr nás hrali aj v komerčných rádiách, vrátane Fun Rádia, čo by dnes vôbec nebolo možné.