v rozhovore sa dočítate:
- v čom je súčasná vláda iná od tých predošlých,
- čo chýba premiérovi Igorovi Matovičovi a koľko vydrží vládnuť,
- kde spravili progresívci a Spolu chybu v parlamentných voľbách,
- či má šancu uspieť nová strana Petra Pellegriniho.
súčasná vládna garnitúra je vo vláde už viac ako sto dní. Ako hodnotíte ich doterajšie pôsobenie?
Vrátila by som sa ešte k voľbám. Oficiálne vieme, že súčasná vláda predstavuje zmes štyroch strán. Aj to nie je presné, nakoľko reálne ich môžeme napočítať aj viac. 65-percentná volebná účasť znamená, že 35 percent ľudí nemá zastúpenie v parlamente. Prirátajme k tomu ešte voličov PS/Spolu, KDH, SNS, Druckerovej strany, dvoch maďarských strán a ďalších strán a straničiek – čo je 25 percent odovzdaných hlasov. Dokopy teda nemá svoje zastúpenie v národnej rade 60 percent oprávnených voličov a voličiek.
Dobre, také sú pravidlá parlamentnej demokracie. Najviac otázok som si však kládla v súvislosti s KDH – ako je možné, že strana, ktorá má kresťanský prívlastok aj v názve, reprezentuje kontinuitu, tradíciu, v osobnosti Hlinu aj moderný katolicizmus, nenaškriabala druhýkrát za sebou ani päť percent? Vlajky konzervativizmu, tradicionalizmu a katolicizmu sú pritom víťazne vztýčené. Viac-menej skryto a takticky ich však používajú a využívajú ostatné parlamentné strany, až na SaS.
Podsúva sa dojem, že na Slovensku existuje iba masívny a jednoliaty tábor silne konzervatívnych tradicionalistických voličov a kde-tu hŕstka liberálnych voličov. Ako keby sa stratila šírka spektra, ktorá už existovala, rozmanitosť typická pre stredoeurópske spoločnosti. Nemyslím si, že to tak v realite naozaj je, to len dopyt reflektuje ponuku, nie naopak...
môže stáť za neúspechom Progresívneho Slovenska to, že popreli svoju identitu a boli inou stranou, akou chceli byť?
Zoskupenie PS a Spolu nebolo autentické a autentické nebolo ani PS na čele s Trubanom. Hovorila som už pred rokom, že keď má Progresívne Slovensko predstavovať ambíciu nositeľa zmeny, tak malo ísť do volieb s odvahou skutočne razantnej zmeny – aj so ženou Rómkou na čele.
Je to mýtus, že Slovensko je na také čosi nepripravené. Irena Biháriová je natoľko charizmatická a presvedčivá, žeby dokázala osloviť významnú cieľovú skupinu. Ľudia neuveria tým, ktorí stoja aj trochu vpravo, aj trochu vľavo, chcú byť zároveň intelektuálni i ľudoví – práve to bola tragédia PS. Teraz, keď sú takmer štyri roky do volieb, je čas aj priestor venovať sa veciam, ktoré nie sú populárne a som presvedčená, že voliči a voličky to ocenia.