v rozhovore sa dočítate:

• ako trávili herci čas počas pandémie,
• o zhromaždeniach či súčasnej politickej situácii
• a aj o tom, čo by poradili vládnucim stranám a ich predstaviteľom.

čo znamená pre hercov tráviť dva, tri, štyri mesiace bez divákov a bez toho, aby mohli robiť to, na čo majú talent? 

Juraj Kemka: Ak to vezmem z pozitívnejšej stránky, konečne som po dlhom čase  spomalil, lebo večery som väčšinou trávil mimo domu a rodiny. Urobilo mi to v živote po dvadsiatich rokoch pauzu.

tvoji dvaja malí synovia boli šťastní, keďže ste boli celý čas spolu. Čo to znamenalo pre rodičov?

JK Predtým som vždy večer niekam odchádzal, deti sa ma vždy o šiestej pýtali: „Ocko, zas ideš do práce?“ A ja som odpovedal: „Áno, zase idem do práce.“ Teraz sa ma nepýtali, nechýbali im kamaráti a škôlka, deň bol perfektný.

čo tvorivá stránka – bolo to nepríjemné, alebo to bola vítaná prestávka?

JK: Musel som si zorganizovať čas a nájsť si aktivitu. Napríklad som si opakoval divadelné inscenácie, aby mi hlava fičala, a čítal som na Instagrame každý večer po 40 dní Julka Satinského. 

Rišo, ty si chodil počas tohto obdobia takmer každý deň do .klubu pod lampou na kávu a s hercami si čítal pre deti. Aké bolo to obdobie pre teba?

Richard Stanke: Už je to stereotyp, že herci sa sťažujú, že nič nestíhajú, a zrazu sa ukázalo, ako kto vie narábať so svojím časom. Snažil som sa neporušiť rytmus, ktorý mám v bežnom pracovnom dni, a nestalo sa mi, že by som 24 hodín nevyšiel z bytu, či už do obchodu, čítať do Lampy. Chodil som aj k rodičom, niečo im nakúpiť. 

Na druhej strane si človek uvedomí dôležitosť ľudí, ktorých okolo seba má, či už je to rodina alebo priatelia. Je dôležité budovať si takýto okruh ľudí aj v bežných dňoch, mať sa na koho obrátiť v ťažkých situáciách.

iba krátko k čítaniu pre deti a neskôr aj pre dospelých. Bola to perfektná vec, že sa dali viacerí herci dokopy a bez nároku na honorár čítali pre ľudí. Ľudia potom vraveli, že pre ich deti je to každodenný chlieb a opakujú si niektoré pasáže z toho, čo ste čítali. Si spokojný s rozhodnutím čítať každý deň a s výsledkom toho čítania?

RS: Nie som na sociálnych sieťach, ale z  reakcií, ktoré som dostal na ulici, keď ma oslovili nejakí ľudia, som spokojný. Aj pre nás to bola socializácia, boli sme v kontakte s kolegami a potrebovali sme s niekým zdieľať takéto situácie a vyrozprávať sa z toho. Aj pre nás to bola psychohygiena.