v rozhovore sa dočítate:

• aké dopady malo uvoľňovanie opatrení,
• prečo sa členovia krízového štábu už pravidelne nestretávajú s ministrom zdravotníctva,
• ako hodnotia prestrelené prognózy o počte nakazených,
• čo si myslia o odbornej kompetentnosti ministra zdravotníctva,
• čo majú robiť rodičia s deťmi, ktoré prejavia známky ochorenia a boja sa COVID-19.

ako hodnotíte súčasnú epidemiologickú situáciu na Slovensku v súvislosti s pandémiou COVID-19?

Jozef Šuvada: Súčasná epidemiologická situácia na Slovensku je podľa očakávania dynamická, keďže sme otvorili hranice a urobili sme mnohé ústupky, aby sa mohol život spoločnosti vrátiť nie do úplného normálu, ale blízko tomu, čo sme poznali pred COVID-19. Samozrejme, s ústupom opatrení mnohí ľudia prestali byť ostražití, vrátane aj mnohých zdravotníkov alebo ďalších profesií a to najmä v znížení pozornosti v kontexte dodržiavania bariérových techník alebo súvisiacich opatrení, ktoré môžu znížiť prenos tohto ochorenia.

Na druhej strane ľudia majú dojem, že smieme viacej cestovať. Tým, že je leto, môžeme sa viac pohybovať po Európe, keďže je vnútorne otvorená. Cestovné kancelárie aj kvôli prežitiu dávajú možnosť zážitkových pobytov v zahraničí, čo nám prirodzene zvyšuje aj čísla incidencie, teda nových prípadov. Takisto pozorujeme aj fenomén vzniku takzvaných ohnísk výskytu vírusu SARS-CoV-2. To znamená, že v niektorých regiónoch nám vzplanú nové infekcie okolo pozitívnych ľudí medzi ich najbližšími príbuznými alebo v detských či profesných kolektívoch.

 Práve preto tomu hovoríme ohnisko, z ktorého sa to môže šíriť do väčšieho priestoru. Epidemiologická situácia je nateraz kontrolovaná mechanizmami, ktoré postačujú na to, aby sme efektívne zachytávali takéto menšie ohniská. Či to bude postačujúce aj v nasledujúcich týždňoch, to ukáže čas v kontexte návratu dovolenkárov, ako aj turistov na Slovensko.

Elena Prokopová: Poviem to laickejšie. Momentálne daný stav k dnešnému dňu hodnotím ako prijateľný a v kontexte celej Európy ako dobrý. Aj keď ja osobne ho vnímam v porovnaní s marcom ako horší. V marci sme totiž mali všetko zatvorené, hranice, obchody, školy, prestalo sa cestovať a nových prípadov bolo zhruba toľko ako teraz, ak nie o niečo menej. Teraz máme podobný počet prípadov, ale máme všetko otvorené. V tomto kontexte vnímam epidemiologickú situáciu horšie, ale ostražitejšie. Chápem, že sa nemôžeme správať ako vtedy, nemôžeme znova všetko zatvoriť, pretože by sme zlyhali ako štát ekonomicky či spoločensky.

„Ak budeme mať v jeden deň 53 nových prípadov a kĺzavý medián stúpne na 19, ide o výrazný nárast. Nie vždy to však znamená, že je potrebné zaviesť reštrikčné opatrenia v spoločnosti.“

Musíme sa s danou epidemiologickou situáciou naučiť všetci žiť. My nie sme v bezpečí, nemám pocit, že u nás je bezpečne, a preto sme všetko otvorili, my sme to otvorili preto, lebo život musí ísť ďalej. Podľa mňa počet prípadov bude stúpať a narastať. Všetko naozaj bude záležať od nášho správania. Na začiatku pandémie, v marci a apríli, sme sa ale naučili prípady rýchlo identifikovať a rýchlo zareagovať. Budeme sa snažiť, aby prípady zostali lokalizované a tam, kde sa vyskytnú, ak bude treba, niečo lokalizovane utlmiť na dobu, kým to bude nebezpečné. Súčasnú situáciu vnímam ako rizikovú.