v rozhovore sa dočítate:

• prečo hackovanie nie je len o počítačoch, ale hackovať je možné aj ľudské telo,
• ako biohacking môže zvýšiť produktivitu aj desať násobne,
• koľko sa v budúcnosti môžu dožiť dnešní tridsiatnici,
• ako je možné dosiahnuť väčšiu slobodu aj bez povolenia štátu a aký alternatívny prístup využívali komunistickí disidenti,
• ako sa správať v prostredí neistoty a prečo je súčasná spoločnosť pripravená na „Veľký reštart“.

žijete veľmi netradičný život. Keď sa vás nejaký človek, ktorého ste práve spoznali v bare, spýta, čím sa živíte alebo čo v živote robíte, čo na to odpoviete?

Väčšinou poviem, že som podnikateľ. Predtým som hovoril, že robím v IT bezpečnosti, teraz už len to, že som podnikateľ. Je to vyhýbavá odpoveď, pretože sa snažím žiť život renesančného človeka, ktorý robil veľa vecí a venoval sa mnohým projektom, mnohým vedám, a podobne. Mne pripadá venovať sa jednej veci dosť nudné, každému ale vyhovuje niečo iné. Keď je to taká dlhšia barová otázka, keď mám viac času, tak im poviem skôr o svojich projektoch ako o tom, čím sa živím. 

keď sa povie hackovanie, ľudia si predstavia stereotyp človeka, ktorý v tmavej miestnosti rýchlo búcha do klávesnice a niečo sa snaží hackovať. Ale vy to vnímate aj inými spôsobmi. Okrem iného ste napísali knihu Hackni sa!, kde hovoríte aj o biohackingu. Čo teda vy rozumiete pod slovom hackovanie? 

Hackovanie je používanie vecí iným spôsobom ako je štandardný. Hackovanie je, keď zoberiem robotický vysávač a prinútim ho fungovať na diaľkové ovládanie, takže ho ovládam a nie je robotický. Hackovanie je zmena stravy takým spôsobom, že väčšina ľudí sa na mňa pozerá ako na blázna. Ale ja si fičím na ketónoch ako na zdroji energie. V prípade počítačov, hacking nie je len o tom, že sa niekomu nabúram do počítača, ale aj o tom, že mám nejaký program a chcem ho trochu zmeniť, aby fungoval tak, ako potrebujem. 

nedávno sa vám narodil syn. Aké najzaujímavejšie prístupy ohľadom hackovania používate alebo plánujete používať pri starostlivosti o neho?

Ja som priaznivcom dobrovoľnosti a slobody, takže mňa zaujíma to, ako funguje on. Zaujíma ma, či dokážem byť jeho rodič skôr tak, že budem pozorovať to, čo robí a potrebuje, ako konkrétnym vedením a učením. Ja si myslím, že deti majú super schopnosť sa učiť a to aj bez toho, aby ich niekto zavrel na niekoľko hodín do miestnosti a tam im čítal nejaké knižky alebo skriptá. Poznám niekoľko detí, ktoré boli buď homeschoolované, alebo unschoolované a sú to jednoznačne najšikovnejšie a najkreatívnejšie deti, aké poznám. 

Takže toto je dlhodobý výhľad. Asi to budem musieť nejako vyhackovať, keďže u nás je povinná školská dochádzka. Pozerám, ako sa to dá, buď presťahovaním do okolitých krajín, alebo iným spôsobom. Dôležité je to robiť aj v skupine, socializácia a hlavne interakcia s deťmi, ideálne rôznych vekov. Je podľa mňa úplne šialenstvo, keď školy napchajú deti rovnakého veku dokopy a ony sa potom nemôžu od seba navzájom učiť. 

a čo strava?

Už malé deti do veľkej miery fičia na tukoch, veľká časť materského mlieka je tuk. Takže pozerať sa aj na stravovanie modernými spôsobmi, nie Sunar, kašičky, ale na základe novších poznatkov. Momentálne je to teda materské mlieko a neskôr ideálne surovú pečienku (smiech). Je to, samozrejme, zložitejšia téma. Mimochodom, toto sme riešili už v tehotenstve, čo Janka (partnerka – pozn. red.) jedla počas tehotenstva a je to určite veľmi zaujímavá téma. 

ako by ste popísali biohacking ľuďom, ktorí o ňom nikdy nepočuli? Ako by ste popísali, čo to je, prečo by sa o to mali ľudia zaujímať, ako by im to zlepšilo život a ako to zlepšuje život vám?

Každému to môže zlepšiť život inak. U mňa to bola dosť otázka produktivity. Myslím si, že rozdiel v produktivite medzi ľuďmi, vďaka tomu, ako dokážu pracovať so svojim telom, metabolizmom, energiou, a podobne, môže byť kľudne desaťnásobný. Ja si fakt myslím, že keď zoberiem dvoch programátorov, ktorí sa rovnako dlho učili, majú rovnaké množstvo skúseností, tak aj vďaka tomu ako im funguje telo môže byť rozdiel medzi ich výkonom kľudne desaťnásobný.