v rozhovore sa dočítate:
- prečo nedáva zmysel chovať ohrozené živočíchy v zajatí,
- prečo sa majiteľom exotických mačkovitých šeliem oplatí ich nákladný chov a či dokážu zabezpečiť zvieratám dostatočne dobré podmienky,
- aký je rozdiel medzi záchrannou stanicou a tzv. mini zoo a ako vyzerá záchranná akcia ohrozených živočíchov,
- ako vyzerá záchrana uväznenej šelmy.
čo vás viedlo k tomu, aby ste iniciovali zákaz chovu mačkovitých šeliem, medveďov a primátov?
Oblasť ochrany zvierat mi je blízka, venujem sa jej niekoľko rokov a dlhodobo to na Slovensku vnímam ako vypuklý problém, o ktorom sa málo vie. Na jednej strane sa to týka ochrany zvierat a porušovania ich práv, a takisto sa to týka ohrozených druhov. Tigre už žijú viac v zajatí ako vo voľnej prírode, ale chov a obchodovanie s nimi a s časťami ich tiel prispieva k ich hubeniu vo voľnej prírode. Je to podobné ako s legálnym obchodovaním so slonovinou, ktoré prispieva k hubeniu slonov. Hovoríme síce o „zlých Číňanoch a Aziatoch“, ktorých trhy tento tovar konzumujú, ale málo sa hovorí o tom, že jedným zo zdrojov častí tigrov je aj Európa.
Diskusia, ktorou ochranári tlačia na Európsku úniu (EÚ) sa týka toho, aby sme si jasne zadefinovali, čo sú domáci miláčikovia a ktoré zvieratá sú spoločenské. Dlhodobá vízia, o ktorej hovoria ochranári zvierat je mať pozitívny zoznam toho, čo sú domáce zvieratá, ktoré môžeme chovať a nezakazovať, čo sa chovať môže a čo už nie. Zvieratá, ktoré by na tomto zozname neboli, by mali mať iný režim, lebo s chovom nebezpečných živočíchov sa spájajú napríklad aj rôzne prenosné choroby.
súkromný chov mačkovitých šeliem ako tiger alebo lev je na Slovensku povolený a upravuje ho vyhláška o chove nebezpečných živočíchov. Čo by sme si museli zaobstarať, keby sme chceli mať doma tigra?
Doma by ste ho mať nemohli. V 90. rokoch to tak síce bolo a tiger bol „statusovka“. Vlastnili ich mafiáni ako Mikuláš Černák. Súkromný chov začala regulovať vyhláška z roku 2012 a spadá primárne pod veterinárny zákon. Zdôrazňujem, že súkromný chov je niečo iné ako chov v zoologických záhradách a záchranných staniciach. Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo vyhlášku ohľadom súkromného chovu nebezpečných živočíchov a obchodovanie s týmito živočíchmi má na starosti dohovor CITES, ten je pod ministerstvom životného prostredia. Na chov musíte mať povolenie od veterinárov či obce a musíte splniť podmienky, ktoré sú vo vyhláške. Na jedného tigra alebo leva potrebujete 300 metrov štvorcových, 30 vo vnútri a na každého ďalšieho 20 vonku.
Pre tigre a jaguáre je nevyhnutný bazén na plávanie a vonkajší výbeh musí mať čiastočne porastenú pôdu a konáre na šplhanie. Musí byť zaobstarané ohraničenie výbehu mrežami alebo stenou a výživná strava. Zvieratá sa tiež musia kamarátiť, keď sú spolu vo výbehu. Tigre sú samotárske zvieratá a neznesú sa poriadne medzi sebou. Potrebujete na nich obrovský priestor. Keď sa pozrieme na fotky z niektorých zariadení na Slovensku, tak tam v jednej klietke boli tri tigre. Každopádne, pokiaľ človek tieto podmienky splní, môže chovať tigra.
Niektorí tvrdia, že zvieratá chovajú na to, aby ich potom vypustili do prírody. Keď som pracoval pre Four Paws (organizácia zaoberajúca sa ochranou zvierat – pozn. red.), okrem 350 ľudí som mal pod sebou zachránených 120 veľkých mačiek a okolo 60 medveďov. Zvieratá, ktoré sú chované v zajatí, sa nedajú tak jednoducho vypustiť do prírody. Four Paws zachraňuje orangutany na Borneu, kde sú mladé orangutany sedem rokov trénované na to, aby dokázali samostatne žiť a vedie to jedna z popredných odborníčok na psychológiu primátov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.