v rozhovore sa dočítate:

• aký scenár opatrení hrozí pri náraste nakazených,
• čo odpovedá svojim kritikom,
• či je za celonárodné očkovanie,
• kde je hranica slobody a nevyhnutných opatrení,
• akých ekonomických dopadov sa obáva,
• kedy skončí pandémia.

bratislava je v červenej zóne, v ktorej začína dochádzať ku komunitnému šíreniu nákazy. Zdá sa, že situácia už nie je pod kontrolou. 

Situácia na Slovensku kopíruje druhú vlnu, o ktorej sme spolu hovorili pred troma mesiacmi, keď ešte boli pochybnosti, či bude. Ja osobne som nezažil vírusovú epidémiu, ktorá by nemala druhú vlnu, takže sme druhú vlnu celkom logicky očakávali. Najprv sa začala vyvíjať typom tlejúcej choroby, teraz prešla do typu druhého vrcholu a ten býva väčší ako prvá vlna.

Sú odborníci, ktorí hovoria, že stále sa ešte nachádzame v prvej vlne, ktorá sa iba akoby rozsekla tými opatreniami. Pre bežného človeka to môže byť akademická diskusia, ale tie opatrenia, ktoré sa majú prijímať, sú dosť podobné. To, že je na Slovensku nárast, je síce zlá správa, ale treba si uvedomiť, že vo všetkých krajinách EÚ je nárast a na Slovensku je z krajín V4 najmenší.

to je dobrá správa v zlom scenári. V Bratislave sa ale počty nakazených zvyšujú.  

Bratislava to mohla predvídať, lebo prečo by nemala kopírovať scenár iných veľkomiest? Vieme, že v Európe boli najväčší problém veľkomestá ako Paríž, Londýn, Miláno a vo V4 boli najväčšie prírastky tiež vo veľkých mestách. Najväčšie prírastky má posledné dva mesiace už chronicky Praha a Viedeň. Z toho sme sa mohli poučiť.

Škoda, že niektoré opatrenia, ktoré mesto prijímalo v prvej vlne, sa neopakujú. Hlavné mesto akoby teraz neverilo, že druhá vlna skutočne príde. Máme tu tento typ druhej vlny, to je zlá časť správy, dobrá časť je, že okolité krajiny majú tie nárasty ďaleko vyššie.