v rozhovore sa dočítate:

• ako a kde vznikol nápad otvoriť si vlastný pivovar,
• aké typy pív sú dnes v kurze,
• ako ŽiWell zasiahla koronakríza,
• aké novinky chystajú túto zimu.

keď sa zíde partia kamarátov a vymyslí sa nápad na založenie podniku, často to ostane len pri víziách. Vám a vašim kolegom sa ale remeselný pivovar založiť podarilo a prevádzkujete ho už päť rokov. Ako ste prešli od myšlienky k činu?

S jedným kolegom sme dlhé roky počas štúdia na vysokej škole robili aktivity pre piešťanskú komunitu – eko výchovu pre deti, sadenie stromov, prenášanie žiab, usporadúvanie koncertov. Po ukončení štúdia sme sa chceli niekam posunúť a nebyť závislí na mestských peniazoch, tak sme si založili čajovňu. V podstate to ale nikdy čajovňa nebola.

Už pri výstavbe nás to viac ťahalo k pivu a tak sme v roku 2012 otvorili komunitné centrum ŽiWell v centre Piešťan, z ktorého zisk mal putovať na financovanie našich komunitných aktivít. Bola tam jedna z prvých vegánskych reštaurácií široko-ďaleko a tiež naša vlastná pivná pípa, z ktorej sme mohli vďaka tomu, že sme nemali zmluvu so žiadnym veľkým pivovarom, čapovať čo sme chceli. No a chceli sme remeselné pivo, toho však bolo v tej dobe málo, bolo drahé a ťažko dostupné. Povedali sme si teda, že navariť si vlastné pivo nemôže byť také ťažké a ešte na tom možno aj zarobíme. Vtedy sme ešte nevedeli, ako sa mýlime.

ale pivovar ste aj tak otvorili.

Áno, povedali sme si, že to bude super projekt. Pribrali sme do partie ďalších dvoch kamarátov, zložili dokopy peniaze, ktoré sa dali investovať, a v roku 2015 otvorili prvý piešťanský pivovar ŽiWell, v ktorom sme si začali variť vlastné pivo. Takto sme sa teda okľukou dostali do tvrdého konkurenčného biznisu. Našťastie, sme kamaráti od detstva, veľmi dobre si rozumieme, naše smerovanie bolo teda vždy na jednej vlne – v tomto prípade robiť biznis s pridanou hodnotou. Samozrejme, že podnikáme pre to, aby sme živili rodiny, ale nám sa vždy páčila práve tá pridaná hodnota, teda pivo najvyššej možnej kvality. 

spomínali ste, že ste sa chceli oslobodiť od „cudzích“ peňazí. Do stavby pivovaru ste teda šli len s vlastnými prostriedkami, bez zásahu štátu? 

Na projekt pivovaru nemáme žiadne eurofondy ani inú podporu, celý náš kapitál teda tvorili pôžičky od bánk a to, čo sme boli sami schopní investovať. K tomu sa pridalo to, že nás tento projekt rýchlo prerástol, dopyt bol obrovský. Na otvorenie pivovaru prišlo päťtisíc ľudí a za šesť hodín vypili celú kapacitu toho, čo sme mali navarené. Bolo nám jasné, že s technikou na varenie piva, s ktorou sme začínali, dlho nevydržíme. Veľmi rýchlo sme teda potrebovali novú varňu, nové tanky, aby sme tento dopyt pokryli. 

„Bojovali sme o každého zákazníka, každú predanú fľašku. Bolo to veľmi ťažké a nepríjemné obdobie, ako mnohí iní, ani my sme nevedeli, čo bude.“

inšpirovali ste sa pri výstavbe pivovaru a výbere sortimentu nejakým iným pivovarom u nás alebo v zahraničí? 

Všetci, čo sme v našom pivnom biznise, máme slušne nacestované po svete, takže koncept malého lokálneho pivovaru, kde sa pivo varí pred ľuďmi a k tomu sa podáva dobré jedlo sme zo zahraničia poznali. Pred otvorením sme tiež navštívili väčšinu pivovarov na Slovensku a v Česku, kde sme sa pozerali, čo je dobré a čo zlé. Na začiatku sme si nevedeli sami pivo variť, istý čas sme teda mali aj sládka z „vonku“, ktorý nás to rok učil. Následne som absolvoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre kurz a stal sa sládkom, takže výroba piva sa mohla definitívne presunúť do našej vlastnej réžie. V súčasnosti 95 percent piva z našej produkcie odvarím ja osobne.