v rozhovore sa dočítate:

• čo je na albume Rock and Roll z Rači,
• čo všetko je ochotný obetovať pre hudbu,
• prečo už nenahráva pre iných hudobníkov,
• či už vyplnil dotazník na štipendium z Ministerstva kultúry.

ako dlho ste žili v Rači?

Asi dvadsať rokov. Nie som Račan, žil som tam v prenájme. Presťahoval som sa tam za jednou dámou, boli sme tam spolu dva roky, ona potom odišla a ja som tam zostal.

pri názve toho albumu mi napadlo mäsiarstvo, kde je borec, ktorý má v predajni vedľa mäsa a podobných výrobkov zavesené plagáty s rockovými hviezdami. Poznáte ho?

Je to mäsiar Rudo. Raz v lete som šiel okolo z kúpaliska, Rudo vyšiel von, že pán Šeban, niečo pre vás mám. Predtým som ho v živote nevidel. Vošiel do mäsiarstva, kde mi dal ruky krásnu gitaru Ibanez, ktorú mám doma dodnes. Cvičím na nej, aj som na nej veľa vecí nahral. Potom sme sa spolu stretli na niekoľkých susedských jam sessions.

vždy som považoval Raču za také rázovité miesto. Je súčasťou mesta, ale v skutočnosti je to stále dedina. V 90. rokoch som tam chodieval na koncerty alebo do krčmy, no vedelo sa, že keď ste sa na niekoho zle pozreli, mohli ste dostať po papuli.

Áno? Ja to tam mám dodnes veľmi rád. Je to krásne miesto. Všetky pesničky pre tento album vznikli v Rači. Preto sa to aj tak volá. Keď som ho začal nahrávať, uvažoval som nad tým, čo ďalej. Povedal som si, že budem vychádzať z reality. Tak ako vždy. Pozrel som sa okolo seba. 

názov je vlastne taký paradox, nie?

Tam je všetko zle. Je to gramaticky nesprávne, pretože ľudia z Rače sú vždy z Rači. Ten rokenrol je domestikované slovo. Málokto sa zamýšľa, čo vlastne znamená. Jedna vec je spôsob života a hudba, druhá preklad. Rock je okrem iného hojdať sa, Roll kotúľať sa. 

ďalší paradox vyplýva z toho, že napriek názvu jeho obsah nemá nič spoločné s rokenrolom, nie?

Ako sa to vezme. Sú tam spomínané Sex, Drugs and Rock and Roll. Boli aj také obdobia v mojom živote. Rokenrol vnímam skôr ako životný postoj. Nemyslím pod tým len hudbu z 50. rokov. Prišlo mi to vtipné a presné, rokenrol je pre mňa symbol slobody a divokosti. 

obal evokuje Bezvetrie 2, a podvedome som očakával, že bude pokračovaním vášho najznámejšieho albumu, ale zdanie klame. Album má viac rovín. Sú tam pesničky, ale aj experimentálne skladby. 

Mojou ambíciou nie je robiť pokračovania. Bezvetrie je len jedno. Po ňom sa so mnou udiali nejaké veci, vyvíjal som a menil. Ani nemám pocit, že by odo mňa fanúšikovia niečo chceli, že by som mal robiť tak alebo onak. Keby ten tlak existoval, hneď ho zacítim, ale nie som ochotný mu podliehať. Keď hrám hudbu, snažím sa to robiť, ako najlepšie viem.