v rozhovore sa dočítate:

• ako zvládli zatváranie v prvej vlne koronakrízy,
• aké opatrenia spravili, keď boli v krízovej situácii,
• o koľko im klesli tržby,
• či si myslí, že bolo potrebné zatvárať aj kiná.

všetky kultúrne podniky, medzi nimi aj kino Lumière, museli počas prvej vlny pandémie na dva mesiace zastaviť svoju prevádzku. Ako ste toto obdobie prežívali?

V prvej vlne sme boli preľaknutí a v šoku. Možnosť, že kino budeme musieť uzavrieť sme si pripustili asi až týždeň pred tým, než sme to skutočne museli urobiť. Keďže sme kino, ktoré prevádzkuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) a spadáme pod ministerstvo kultúry, boli sme v trochu inej pozícii ako súkromní prevádzkovatelia kín. Ako kino štátnej príspevkovej organizácie sme nepocítili ani zatiaľ nepociťujeme krajné existenčné problémy.

BORIS NÉMETH

Vedenie SFÚ urobilo všetko preto, aby nemuselo pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov a aby sme v plnej miere nepocítili zložitosť aktuálnej situácie. Najhoršie dopadli naši brigádnici, ktorí pracovali ako uvádzači a pokladníci a zo dňa na deň tak stratili príjmy, s ktorými obvykle dlhodobo rátali a platili si z nich štúdium či internát. Tie sme im nevedeli nahradiť.

hovoríte, že sa u vás zatiaľ neprejavila finančná núdza a nemuseli ste vo veľkom prepúšťať. Znamená to, že problémy očakávate, ibaže neskôr ako súkromní prevádzkovatelia?

Podobne ako iným sektorom, aj prevádzkovateľom kín klesli tržby zo dňa na deň o sto percent. Automaticky sa teda dostávali do existenčných problémov. Keďže naše kino prevádzkuje SFÚ, ktorý má aj iné aktivity a je čiastočne financovaný zo štátneho rozpočtu, dopad krízy na jeho financovanie a teda aj na prevádzku kina Lumière sa výrazne prejaví asi až budúci rok, prípadne počas ďalších rokov pri prerozdeľovaní peňazí jednotlivým ministerstvám a inštitúciám.

myslíte si, že vláda kinám, ktorým pandémia spôsobila existenčné problémy, skutočne pomôže?

Je veľmi ťažké špecifikovať, ktoré kino a s akými „stratami“ prežije a do akej miery zničujúci dopad bude táto kríza na stav (kino)kultúry mať. Taktiež treba povedať, že na Slovensku je viacero druhov prevádzkovateľov kín – iný rozsah problémov majú prevádzkovatelia multiplexov, iný súkromní prevádzkovatelia malých jednosálových kín a iné mestské kiná. Teraz je prvoradé, aby sa našli mechanizmy, ktoré pomôžu subjektom toto obdobie prečkať. Samozrejme, musia aktívne vyhľadávať dostupné schémy pomoci.

„Štandardne u nás denne premietame osem filmov, cez víkendy dvanásť a viac. Každú druhú sobotu premietame celý deň, od jedenástej doobeda až do večera. Nebola teda šanca, aby sme všetky filmy previedli do online priestoru.“

Mimo štátnej sféry pomoci existujú aj iné. Jednou z nich je sieť Europa Cinemas, ktorej súčasťou sú niektoré klubové kiná na Slovensku, medzi nimi aj Lumière. Ide o projekt na podporu cirkulácie európskej kinematografie. Platí, že ak kino premietne určitý počet európskych titulov, dostane každoročne finančnú podporu. Táto sieť zareagovala veľmi promptne a bez zbytočných byrokratických prieťahov poskytla túto pomoc namiesto zvyčajného termínu na konci roka už v júli. Zároveň kiná dostali 50 percentnú zálohu z budúcich výsledkov, teda budúcoročnej dotácie.

a čo tá vládna pomoc?

Pokiaľ viem, pomoc nezávislej kultúre má byť realizovaná prostredníctvom Audiovizuálneho fondu (AVF). Pre kiná bolo z čiastky 11 miliónov eur vyčlenených 500-tisíc. Tieto peniaze by mali byť tento mesiac prerozdelené medzi slovenské kiná. Zároveň má fond v podpore návštevnosti kín rozšíriť svoj princíp „euro na diváka“ (ak kino za rok odpremieta 50 percent všetkých slovenských filmov, ktoré boli v danom roku uvedené do kín a preukáže, že tak spravilo, prispeje mu štát jedným eurom na každého diváka – pozn. redakcie) aj na distribúciu európskych filmov.

BORIS NÉMETH

Toto je pomoc, ktorá reaguje na prvú vlnu. Uvidíme, ako sa situácia vyjasní v súvislosti s opätovným zatvorením kín, a ktoré opatrenia a v akej podobe sa reálne zavedú. Samozrejme, pre mnohých prevádzkovateľov kín ide v konečnom dôsledku o príspevky, ktoré im kompenzujú reálne straty len v malej miere.

poďme sa pozrieť na to, ako si mohli kiná v takejto náhlej krízovej situácii pomôcť samy. Ponúklo kino Lumière divákom nejakú alternatívu zhliadnutia filmov voči fyzickému premietaniu v kine?

Áno, po mesiaci od zatvorenia kina sme nabehli na alternatívny spôsob premietania a vytvorili sme online platformu Kino doma, na ktorej sme „premietali“ niektoré klubové filmy a cez stránku kina Lumière za symbolickú cenu 2,50 až 3 eurá predávali vstupenky na online projekcie. Snažili sme sa simulovať skutočnú projekciu v kine, film teda nebolo možné stiahnuť, opätovne pozrieť, pretočiť ani nič podobné.