v rozhovore sa dočítate:
- či sme sa pripravili na druhú vlnu
- ako zvládneme nápor pribúdajúcich infikovaných,
- či by mali byť uvedené sankcie tým, ktorí by odmietli povinné očkovanie,
- kedy zažijeme lepšie časy,
- či je optimista alebo pesimista.
sme uprostred niečoho, čoho sa ľudia veľmi boja, čo vyvoláva konflikty vo vláde a zatvára bežný život. Očakávali sme to?
Myslím, že áno. V prvom rozhovore som vravel, že do týždňa tu budeme mať prvý prípad a pomýlil som sa, bol tu za dva dni. Potom sme hovorili, kedy by to mohlo asi skončiť. Nebolo to ťažké, išli sme podľa scenára z jednotlivých čínskych provincií. Trafili sme sa a po Veľkej noci došlo k poklesu a v máji sme boli na tom dobre. Hovoril som aj o druhej vlne. Čítalo to vyše milióna ľudí a väčšina tomu neverila. Z desiatich epidémií, ktoré som absolvoval, malo deväť druhú vlnu, takže pravdepodobnosť bola dosť veľká.
„Myslím, že žijem nadplán a mal som byť mŕtvy minulý rok. Prekonal som zlú piatu maláriu a zápal pľúc, takže musím dýchať každé štyri hodiny s prístrojom. Ak si ma aj Pán Boh povolá zajtra, nevadí mi to, lebo si budeme pomáhať“
Predpokladali sme, že prvá časť druhej vlny bude tlejúca choroba a že treba urobiť všetko preto, aby tlejúca choroba neprerástla do druhého vrcholu, pretože ten býva horší ako prvý. Rôzne krajiny mali druhú vlnu rozličných typov, my sme sa priradili ku typu druhého vrcholu. Sme vo vzrastajúcej krivke, ale je celkom možné, že na Božie narodenie budeme sláviť už klesajúcu fázu.
Očakávam, že neprejdeme plynule do chrípkovej epidémie a bude čas, keď už budeme mať očkovaciu látku. Hádam by sme ju mohli mať najneskôr na prelome rokov. V dvoch krajinách sveta sa už očkuje, len sme opatrní voči niektorým krajinám. Všetci si želáme, aby klesajúca krivka, teda plató, začala čím skôr a začali tomu zodpovedať aj niektoré opatrenia.
keď bolo zozačiatku nakazených tridsať ľudí, mysleli sme si, ako je to veľa. Potom sme mali sto alebo dvesto, to už bola pre nás katastrofa. Teraz máme 1 600, Česi osemtisíc za deň a už sme si trochu zvykli. Česká vláda sa ospravedlnila, že podcenila a netlačila na opatrenia už v septembri, alebo auguste. Vyhla by sa nám na Slovensku a v Česku druhá vlna?
Niektoré veci sa dajú ovplyvniť, niektoré nie a po bitke je každý generál. Dobré čísla logicky tlmili činnosť vlády a nepredpokladala, ako na tom budeme. V Česku sa ľudia lúčili s epidémiou na Karlovom moste. Bezstarostnosť a nízke počty zosnulých v prvej vlne v nás navodili pocit, že už to máme za sebou. Ďalší z faktorov je ten, že sme mohli lepšie rozvrhnúť reťazenie, keď došlo k reťazeniu šiestich udalostí, medzi ktoré by bolo dôležité zorganizovať štrnásť dní prestávku. Koncom augusta sa začala futbalová liga, potom boli odložené všetky svadby a oslavy na prelom augusta a septembra, v priemere sa vracalo z dovoleniek počas víkendu sto tisíc ľudí.
Navrhovali sme, aby sa nástup do škôl odložil a aby deti nenastupovali z dovoleniek rovno do škôl. Samozrejme, veľmi ťažko sa prikazuje, aby sa niekto vrátil z dovolenky skôr, keď už ju má zaplatenú. Nepredpokladali sme až taký rýchly nástup, preto z neho nikoho neviním. Otvorili sa internáty a vysoké školy a začala sa hokejová liga. Iný scenár ani nemohol nastať. V Českej republike to mali podobne, len východiskové hodnoty boli horšie a mali ešte jednu nevýhodu v oblastiach, ktoré neboli nikdy pod kontrolou. Boli to preplnené internáty v oblastiach ťažby čierneho uhlia na severe Moravy, tie sa ani v lete nepodarilo ukontrolovať a začali byť problémy na susediacich Kysuciach a Orave, kde sme to nečakali. Časť second peaku bola importovaná, ale väčšinou sme si to odovzdali medzi sebou reťazením vymenovaných udalostí.
keď sme na jar zatvorili Slovensko takmer na dva mesiace, vraveli sme si, že je to drastické opatrenie, ale musíme to urobiť, aby sme sa pripravili na ozajstnú druhú vlnu. Využili sme ten kúpený čas?
Čiastočne áno a čiastočne nie. Chápem, že ľudia potrebujú dovolenky a potrebujú si oddýchnuť, najmä keď sú tri mesiace zatvorené hranice. Treba pochopiť ľudí, že potrebovali vypadnúť. Možno sme začali cestovať o dva týždne skôr. Pôvodné uznesenie krízového štábu bolo, že hranice sa otvoria 28. júna a otvorili sa 13. alebo 14. Chápem predsedu vlády, ktorý bol pod veľkým tlakom od okolitých krajín. Je ťažké udržať zavretú hranicu, keď máte nízke čísla.
mali sme tu viackrát epidemiológov a dlho varovali, že nestíhajú trasovanie a už im nemôžu pomáhať študenti. Trasovanie je podľa nich kľúčová vec, ak sa robí dobre, môže sploštiť krivku. Toto sme vraj vôbec neposilnili.
Medici a dobrovoľníci zo zdravotníckych fakúlt mali veľa prekážok, pretože nebolo úplne jasné, aké sú ich kompetencie a aká je ich zodpovednosť za škodu. Dlho trvalo, kým dostali zmluvy, aby činnosť mohli vykonávať. Trvalo niekoľko týždňov až mesiacov, kým dostala táto posila zelenú. Odbor verejné zdravotníctvo bol prijímaný so skepsou rovnako, ako keď sa otváral odbor ošetrovateľstvo a teraz máme nedostatok zdravotných sestier.
Chcem ospravedlniť vysoké školy, lebo nie je možné týchto ľudí naklonovať a je to dlhotrvajúci problém. Zdravotnícke školstvo bolo podcenené, hovorilo sa, že máme prebytky lekárov, ale zabudli sme, že vychovávame lekárov pre celú EÚ. Mohli sme sa nechať posilniť zdravotnými sestrami z oblastí, kde hovoria slovenským jazykom. Máme dosť zahraničných Slovákov v piatich krajinách naokolo a mohli sme ich viac prilákať. Ďalšia vec, čo sa stala, je, že prišla nová vláda, ktorá má právo vybrať si nových ľudí. Po skončení prvej vlny ministerstvo zdravotníctva vymenilo štruktúru ľudí a nahradili ich novými, ktorí sú kvalitní, ale na udomácnenie sa potrebujete čas. Výmeny sa diali v júli a auguste, a to bol nežiaduci účinok, lebo vymenili tých, ktorí organizovali prvú vlnu.
máme okolo dvetisíc infikovaných za deň. Vo vlá-de povedali, že všetkých infikovaných je odhadom 200-tisíc, čo je skutočne veľa. Richard Kollár, ktorý robí matematické modely, povedal, že je to nezmysel a najviac ich tu je 30- až 40-tisíc. Koľko ich tu teda je?
Scenár o veľkom množstve znamená, že vírus stráca na sile. Niektoré gény, ktoré produkujú jeho vlastnosti voči ľudskému organizmu nie sú také agresívne, lebo jeho túžba je prežiť v populácii. Keď niekoho zabije, zahynie aj on. V Hongkongu v 2013 to bolo veľmi zlé a zomrela tam polovica nakazených a v máji len jedno percento. Scenár, ktorý počíta s tým, že prípadov je menej, predpokladá, že väčšina ľudí je symptomatických a viditeľných. Pesimistický počíta s tým, že vírus stráca na sile a necháva nakazených ľudí bez príznakov a nemajú dôvod ísť sa otestovať. Myslím, že medzi týmito číslami sme niekde v strede.
keď vláda rozhoduje o opatreniach na základe 200-tisíc prípadov a na základe 40-tisíc, je to iné.
Počul som prognózu od jednej hygieničky, že počet asymptomatických nakazených môže byť päťkrát väčší. Je to 50 až 100-tisíc, preto hovorím, že tento scenár sa pohybuje niekde medzi týmito odhadmi. Odhady, ktoré sme mali zo zahraničia, vyšli pre niektoré krajiny presne, ale pre Slovensko, Česko, Bulharsko alebo Cyprus nevyšli. Akokoľvek je ten model dokonalý, nemôže počítať s variabilitami, o ktorých dopredu nevieme.
Nevieme, aké opatrenia budú prijaté. Modely nemôžu pracovať s toľkými neznámymi v rovnici. Každá neznáma je jedno opatrenie. Doktora Smatanu kritizovali, že svoj model prehnal, ale to preto, že ho počítal v čase, keď neboli prísne opatrenia. Prvú vlnu sa dá ľahko predvídať, ale druhú nie, keď každá ázijská krajina mala iný typ. Veľa ľudí sa ma pýta, kedy sa skončí druhá vlna a nezostáva mi nič iné, len odkázať ich na klub jasnovidcov.
Boris Németh
v Českej republike na to idú trochu inak, zatvorili tam aj základné školy prvého stupňa, takže do práce nemôžu chodiť ani rodičia. My sme to neurobili, ale rúška musíme mať všade vonku, Česi len na MHD zastávkach.
Od začiatku pandémie zaznieva námietka, že EÚ sa nevie zjednotiť na opatreniach, ktoré by mohli byť zásadné. Máme iné východiskové čísla, my máme desať-dvadsať percent nižšiu mortalitu a v Českej republike žije viac ľudí v mestách. Názor poradných zborov môže byť iný.
Zoberme si dobré príklady z Česka a Česi zo Slovenska. Verím hygienikom, ktorí majú skúsenosti, ja som klinik a mám skúseností z tropických oblastí, nie som odborník. Keď sa niekto zaoberá celý život obchodmi, štvorcové metre majú zmysel. Prijímam nariadenia a verím, že odborník, ktorý mi ich nariaďuje, si neželá expanziu choroby, ale chce, aby sme sa vrátili do spoločného života, aj keď sú opatrenia bolestné.
spor je o tom, či sa nemali zatvoriť reštaurácie a kaviarne. Richard Sulík tvrdil, aby sa zatvorili len v postihnutých okresoch, vláda zatvorila všetky. Mala táto diskusia význam?
U nás síce nepovedia nahlas ako v Česku, že lockdown bude dva týždne, ale viem si predstaviť, že ak sa situácia stabilizuje, nebude to dlho trvať. Naše šťastie pre ekonomiku je, že najväčšia kríza bola na jar, keď bývajú reštaurácie a hotely prázdne. Keď budeme ťahať všetci spolu a budeme disciplinovaní, môže dôjsť k postupnému uvoľneniu.
Mali by sme si stanoviť špeciálny režim, v ktorom by reštaurácie fungovali, je jasné, že sa v nich nakazí viac ľudí, ak tam organizujú svadbu alebo oslavu. Možno budeme s vírusom žiť ako v chrípkovej epidémii. Pri divadlách by sa mohlo prejsť na štvorcové metre. Ľudia aj vláda sú logicky vystrašení z vysokých čísel a nutká nás zatvoriť všetko. Situácia sa môže zmeniť, niečo sa uvoľní a niečo sa sprísni.
žil som pol roka v tom, že pandemická komisia navrhuje opatrenia, ktoré sú konzultované s ústredným krízovým štábom a schvaľuje ich vláda. Dnes sa dozvedám od predsedu vlády, že to tak nie je a rozhoduje o tom hlavný hygienik. Ako to teda je?
V prvej časti rozhodovala nakoniec vláda, aj keď slovo hlavného hygienika je dôležité a niekedy aj rozhodujúce. Má vyštudované tri vysoké školy – verejné zdravotníctvo, medicínu a virológiu. Neviem, ako je to teraz legislatívne upravené, lebo teraz boli prijaté novely zákona, ktoré trochu posilnili jeho kompetencie.
ak teda o tom rozhoduje hlavý hygienik a v septembri povie, že svadby budú len pre 30 ľudí a premiér povie, že budú pre 100, kto teda rozhoduje?
V tom procese, keď sa rozhodne o nejakom opatrení, musí sa mu dať nejaká právna forma. Regionálni hygienici môžu zatvárať prevádzky aj bez vlády a zase hlavný hygienik, ktorý je zodpovedný za celoplošné opatrenia, je rád, keď má za sebou vládu. Na Slovensku sa často stáva, že ani právnici alebo súdy nemajú na vec ten istý názor. Treba zapojiť kuchynský rozum, čo asi chcel zákonodarca týmto nariadením povedať.
za posledných dvanásť dní som bol doma pre pozitívny Covid test. Najhoršia nebola choroba, ale to, že som nakazený, vo mne vyvolávalo divný pocit, že mám v sebe vírus, ktorý rozožerie pľúca. Aká je rada pre ľudí s Covidom, ako sa nevyplašiť?
Verím v tom matematikom a štatistikom. Sú krajiny v Európe, kde má choroba ťažký priebeh aj u mladých, ale na Slovensku to tak nie je. Nie je to len dojmológia, ale táto situácia sa presúva aj medzi starších. V domovoch sociálnych služieb sme mali bezpríznakových starých ľudí. Trochu to potvrdzuje moju teóriu, že je to podobné ako v Číne, kde vírus zatlačili prísnymi opatreniami a že cieľom vírusu je prežiť, nie nás zabiť. Narastá nám síce počet testovaných, ale počet hospitalizovaných je medzi 300 až 400, a nie všetci majú vážne príznaky.
je akútna potreba teraz nenavštevovať starých a chorých ľudí?
Sú stále rizikoví z hľadiska mortality a od jari sa to nemení. Je to správna stratégia. Ale sociálna izolácia seniorov môže mať zlý dopad na ich psychiku aj ich imunitný systém, keď je ich mozog zabraný negatívnymi emóciami a strachom.
čo by ste poradili človeku, ktorý býva sám a borí sa s Covidom a tým, ktorí sú s rodinami?
Sú krajiny, ktoré majú karanténne zariadenia, kam sa umiestňujú ľudia, ktorí nechcú ostať sami. Nie je to bežné, u nás to je napríklad v Košiciach. Drvivá väčšina z nás má priateľov, ktorých poprosíme, aby nám nakúpili. Nikdy sme nemali možnosť komunikovať cez internet ako teraz, treba to využiť. Iné je, ak sú starší ľudia s horším priebehom, tí idú do nemocnice. Tí, ktorí bývajú v jednej domácnosti so starými rodičmi, musia byť izolovaní. Ak je nakazený jeden člen rodiny, musí žiť v inej izbe a všetci v domácnosti by mali nosiť rúška. Kuchyňa z hľadiska nákazy nie je extrémne riziková. Ak to nie je inak možné, treba hľadať spôsob, ako byť izolovaný a ísť napríklad na chatu.
panuje všeobecná zhoda, že vydýchnutie príde, keď sa dá 70 percent ľudí zaočkovať.
V Amerike by sa už mohlo očkovať v novembri, v Európe to očakávam ako vianočný darček. Vakcíny sú vyrobené, len sa testujú. V Číne a Rusku už očkujú, v Európe viac dôverujeme našim vakcínam a viac ich testujeme. Ak by bola EÚ príliš prebyrokratizovaná, na Covid by sme nemohli podávať žiadne lieky, ale vďakabohu sme mohli podávať tie, ktoré neboli licencované na Covid, ale mohli by v určitej fáze Covidu fungovať.
na Slovensku je umelo živená nedôvera k vakcínam, hoci vďaka nim nepoznáme mnohé choroby. Ak bude vakcína otestovaná a schválená prísnejšími testami v Európe, je dôvod, aby sa jej niekto obával?
Myslím, že nie. Ak by sme dosiahli 50-70-percentnú zaočkovanosť, bolo by to veľmi dobré. Budú ju musieť prijať aj ľudia, ktorí odmietajú povinnú vakcináciu. Vidím aspoň osem skupín, kde by to malo byť povinné, alebo vysoko odporúčané. Sú nimi vodiči v MHD, predavačky, hasiči, policajti, vojaci, zdravotníci, ľudia v domovoch a seniori, ktorým by som teraz odporučil aj očkovanie proti chrípke a pneumokokom.
V súčasnosti máme na Slovensku povinných desať vakcín. Môj známy šiel na Špicbergy exhumovať ľudí, ktorí mali v úmrtnom liste španielsku chrípku. Mŕtvoly boli zachované, lebo pôda tam je takmer celoročne zamrznutá. Zobral im vzorky PCR z pľúc a nenašiel tam vírus chrípky, ale zvyšky pneumokokov. Vírus Covidu len otvorí bránu a baktérie, ktoré máme v respiračnom systéme, do nej vojdú.
nebolo by dobré, aby tí, ktorí rozhodujú, nabrali odvahu a očkovanie zaviedli ako povinné a tým, ktorí ho odmietajú, by boli udelené sankcie?
Kto by chcel napríklad robiť v zdravotníctve, alebo nejakom závode, mohol by iba v prípade, že bude zaočkovaný proti Covidu. Máme tri alebo štyri mesiace na to, aby sme verejnosť presvedčili o dôležitosti očkovania. Dobrý znak pre mňa bude, ak budeme mať toľko záujemcov, že nebudeme stíhať vakcíny vyrábať. Ak to nastane, budeme musieť urobiť hierarchiu, koho uprednostníme. Pred desiatimi rokmi bola tragédia, keď sme kúpili vakcíny proti prasacej chrípke a tisíce sa vyhodili, lebo ľudí miatla nízka mortalita.
aký je tvoj pokus o optimizmus, keď vonku fúka a prší a mnohí musia byť zatvorení doma?
Časť médií zosmiešňovala členov krízového štábu, ale potrebujeme sa zjednotiť a ísť dopredu. Nechajme si spochybňovanie autorít na neskôr, to je kameňom úrazu každej epidémie. Nevieme predpokladať, ako sa vírus bude správať, ale máme veci vo svojich rukách a aj keď nás obmedzujú, treba ich dodržiavať. Štyri koronavírusové epidémie, ktoré si pamätám, sa podarilo zraziť na sporadickú formu len opatreniami zo strany občanov.
na konci knihy o tvojich prognózach ohľadom Covidu, ktorú pripravujeme na Vianoce, naznačuješ, že táto epidémia bude jednou z tvojich posledných angažovaností, lebo niečo sa napĺňa. Povieš niečo k tomu?
Myslím, že žijem nadplán a mal som byť mŕtvy minulý rok. Prekonal som zlú piatu maláriu a zápal pľúc, takže musím dýchať každé štyri hodiny s prístrojom. Ak si ma aj Pán Boh povolá zajtra, nevadí mi to, lebo si budeme pomáhať. Človek má vedieť, kedy prestať a myslím, že som vychoval dosť schopnejších a šikovnejších tropických lekárov.
je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a lekár. Je odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu. Vo viacerých rozvojových krajinách zakladal zdravotnícke a sociálne zariadenia. Zúčastnil sa na viacerých humanitárnych misiách počas epidémií SARS, chrípky v Kambodži či cholery na Haiti. Je zakladateľ súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, vedúci Tropického inštitútu sv. Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.