v rozhovore sa dočítate:

• či je marihuana menej návyková ako alkohol,
• koľko máme závislých na marihuane a či ich počet klesá, alebo rastie,
• v akom prípade by bol za dekriminalizáciu drog,
• ako sú nastavené zákony ohľadom drog a ako sú nastavené v iných krajinách.

možno ste zachytili konferenciu .týždňa, ktorá sa týkala privysokých trestov za držanie marihuany. Považujete trestanie za drogové delikty za účinné?

Po roku 1990 sa u nás tvorili prvé špecifické zákony o drogách. Vtedy nás navštívili v rámci predvstupového procesu aj zahraniční poradcovia z prostredia EÚ. Poradcovia z Únie boli právnici zo súdnictva a prokuratúry Nemecka a Francúzska, ktorí nás upozornili, že nemôžu zákony v drogovej oblasti pripravovať len právnici z ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry a   ministerstva vnútra, ako sa to vtedy dialo. Tvrdili, že je potrebné, aby sa k tvorbe už od začiatku prizvali odborníci zo zdravotníctva, kde je z vecnej stránky jadro problému. 

Medicínskemu pohľadu sme sa začali venovať až po tom, ako sme videli, akí zdravotne poškodení ľudia sa dostávajú do problémov s drogami a aké to má následky na nich i na celú spoločnosť. Napríklad, ako sa nám rýchlo začali zapĺňať väznice ľuďmi, ktorí užívajú drogy alebo aj súčasne drogy distribuujú.

aké veľké riziko plynie z toho, že sa z niekoho, kto si dá raz za čas marihuanovú cigaretu, stane buď pravidelný užívateľ tvrdších drog?

Z výskumného hľadiska nejde o biologicky podmienený proces, ktorý by potvrdzoval, že užívanie jednej drogy vedie k užívaniu ďalších, ktoré pôsobia intenzívnejšie. Nie je tam príčinná súvislosť, výskumy ju nepreukázali. Na druhej strane, existuje sociologická teória, v ktorej ide o otázku dostupnosti. 

Čím sú látky v spoločnosti, kde sa človek nachádza, dostupnejšie, tým väčší je počet ich užívateľov, ale aj ľudí so závislosťou. Ak niekto začne užívať marihuanu z okruhu ľudí, od ktorých ju má, má od nich ľahšiu možnosť získať aj iné látky.

pred konferenciou o dekriminalizácii marihuany som mal veľmi zaujímavý rozhovor s pani poslankyňou Katarínou Hatrákovou z OĽaNO, ktorá hovorila, že na školách, kde učila, takmer sto percent študentov skúsilo marihuanu. Hovorí sa, že je to droga bežnej spotreby a že je menej návyková ako alkohol. Je to tak?

Mohlo to tak byť na škole, kde pôsobila pani poslankyňa. Školské prieskumy ako HBSC či ESPAD (európske projekty na anonymné dotazníky na školách – pozn. red.) však ukazujú, že je veľká časť mladých ľudí – stredoškolákov – ktorí marihuanu nikdy neskúsili.   

V otázke užívania marihuany nemožno skúsenosť z jednej školy, hoci reálnu,  generalizovať na všetky ostatné. Pokiaľ ide o zdravotnú stránku, či je menej návyková, prieskumy hovoria, že keď mladý človek užije marihuanu 5-krát a viac, tak sa stane asi 7 percent z nich od nej závislými. Je to zhruba rovnaké ako pri alkohole. Ale menej ako v prípade nikotínu či heroínu – čo sú dve látky, ktoré  majú najvyšší tzv. návykový (odborne adiktívny) potenciál. 

„Niekedy môže byť zložitejšie sa uzdraviť zo závislosti od alkoholu a niekedy, naopak, od marihuany. Liečení pacienti zo závislosti od marihuany sú výrazne mladší.“

Dôležitú rolu hrá ale aj o koncentrácia, ktorá v prípade marihuany za desaťročie významne vzrástla, čo vplýva na rýchlejší vývoj závislosti. Takisto to bolo v minulosti aj u heroínu, kde sa ale koncentrácia v posledných rokoch naopak znížila. 

veľké množstvo ľudí, mňa nevynímajúc, experimentovali na strednej či vysokej škole s marihuanou, ale poznám len jednu či dve výnimky, ktoré sa stali na marihuane závislými.

V tom čase, keď ste vy navštevovali strednú školu, sa koncentrácia THC v marihuane pohybovala okolo dvoch až piatich percent. Dnes je to 12 percent v priemere, ale môže to byť aj 25 percent a viac. Čím väčšia je koncentrácia látky THC v marihuane, ktorá je zodpovedná za adiktívny potenciál, tým viac ľudí sa ľahšie stane od nej závislými. Preto sa v rôznych generáciách počty tých, ktorí sa stanú závislými, líšia.