v rozhovore sa dočítate:

• koľko pacientov hospitalizujú na covidovom ARO v Prahe,
• či hrozí Česku kolaps nemocníc,
• prečo zohľadňujú aj vek a nákladovosť pacienta,
• kvôli čomu sa nebojí infikovania novým koronavírusom,
• prečo niektorým pacientom nepomôžu ani lieky s ventiláciou,
• čo očakávajú pacienti po príchode na „covidové“ ARO,
• aký má názor na príčinu smrti oravského lekára.

v najväčšej českej fakultnej nemocnici v Prahe ste pôsobili najskôr ako bežný anestéziológ. Čo vás priviedlo na covidové ARO (anestéziologicko-resuscitačného oddelenia), kde hospitalizujete výlučne pacientov infikovaných novým koronavírusom? 

Na ARO som od marca, keď začala prvá vlna koronavírusu. Po tom, ako sa okliešťovala operatíva, začalo byť menej práce na sálach. Robili sa preventívne opatrenia, aby sa čo najmenej točili ľudia v nemocniciach, operovali sa iba dôležité veci, tým pádom stačilo menej ľudí na sálach a ľudia boli potrební inde, najviac na ARO. 

Anestéziológ na sále nebol potrebný, lebo neboli operanti. Primárka ma preto posielala pracovať na iné oddelenia. Najskôr som bol na bežnom ARO a potom som prešiel na „covidové“ ARO, kde bolo nejakých šesť pacientov v ťažkom stave. S letnou prestávkou som tam od prvej vlny pandémie. 

ako vzniklo covidové ÁRO? Transformovalo sa z iného nemocničného oddelenia? 

Máme vyčlenenú samostatnú budovu v rámci areálu fakultnej nemocnice. Tam sa vozia covidoví pacienti, máme dve poschodia. Na prvom je infekčná časť, kde sú pacienti, pri ktorých sa pohybujeme v ochranných oblekoch. Na druhom poschodí je oddychová zóna. Predtým tam bola liečebňa dlhodobo chorých. Títo pacienti boli presťahovaní do iných nemocníc v rámci Českej republiky. 

koľko máte na vašom oddelení momentálne pacientov pozitívnych na ochorenie COVID-19?

Dnes ráno ich bolo 8, včera ráno ich bolo 12, ono sa to stále točí. Ale v priemere máme denne od 8 do 13 ľudí na covidovom ARO v kritickom stave.  

to číslo na prvý pohľad nevyzerá vysoké, ostatní pacienti sú na iných oddeleniach alebo v domácej liečbe?

Sú aj na iných oddeleniach, máme infekčné a pľúcne oddelenia, kde im stačí kyslíková maska alebo ďalšie iné pomôcky, cez ktoré dýchajú kyslík, ale nepotrebujú intenzívnu starostlivosť a hlavne nepotrebujú ventilátor. 

AP Photo/Armando Franca 

na 10 miliónovú krajinu sa zdá to číslo pomerne malé v porovnaní s celkovým rastom a počtom infikovaných v Čechách. Predpokladáte ľahší priebeh covidu v Čechách, ako mal napríklad počas prvej vlny v Taliansku? 

Myslím si, že má do toho veľa čo povedať genofond. Španieli a Taliani majú iní genofond ako my Slovania. Nás to zasiahlo oveľa menej, oni sú viac náchylní na túto infekciu. Švédi to vzali zhurta, premorili sa, mali straty, nie až tak výrazné a už sú za vodou. Ďalšia vec, u nás to prišlo neskôr a my sme už mali skúsenosti z Číny a Talianska. 

Na začiatku, keď to tu začínalo, v Taliansku už mesiac a viac bojovali s touto chorobou a tie informácie prúdili k nám. Talianski doktori nám hovorili, aké majú komplikácie a my sme sa na to vedeli pripraviť. Opatrenia v Česku prišli skoro. Do Talianska to prišlo a prekvapilo to ľudí bez potrebných opatrení. Ďalšia vec je spôsob života v Taliansku, oni žijú aj tri generácie v jednom dome. Keď prídu mladí domov, infikujú sa medzi sebou.