v rozhovore sa dočítate:

• v akom stave našiel s trénerom Tarkovičom reprezentáciu,
• čo sa snažili spraviť s mužstvom tesne po príchode a pred kľúčovým zápasom v Severnom Írsku,
• aká je skutočná sila nášho tímu a čo hovorí na mladých hráčov,
• aké šance máme na budúcoročnom Eure,
• či môže Štefan Tarkovič uspieť ako tréner reprezentácie.

ako sa si dostal do realizačného tímu Štefana Tarkoviča?

Zavolal ma, či by som s ním nechcel spolupracovať. Súhlasil som, povedal som mu, že je pre mňa česť byť pritom. 

v akom stave ste našli mužstvo?

To, že prišlo k zmene na poste trénera, značilo, že mužstvo na tom nebolo najlepšie. Aj keď treba realisticky priznať, že očakávania sú väčšie, než na čo v skutočnosti máme, pretože patríme k menším krajinám, kde sínusoida je prirodzená. Toto obdobie nás zastihlo vo výkonnostnom poklese oproti tomu, na čo bol v posledných piatich rokoch slovenský fanúšik zvyknutý. Je to normálna vec. Beriem to ako súčasť cyklu, pričom sme sa snažili mužstvo naladiť tak, aby sa podaril primárny cieľ. Dostať Slovensko na Euro. 

ako hodnotíš éru Pavla Hapala pri mužstve?

Každý tréner, ktorý dostane reprezentáciu, chce spraviť čo najlepšiu prácu. Pavel Hapal chcel spraviť maximum, no nie vždy to vyjde. Niektoré zápasy, napríklad s Maďarskom, boli vydarené, iné menej. Je to problém, s ktorým sa naša reprezentácia bude potýkať vždy. Sme malá federácia a výkyvy sú dôsledkom obmedzeného počtu hráčov, no myslím si, že počas jeho éry dochádzalo istému rozpolteniu medzi atraktivitou hry a výsledkami. Niekedy sa obe veci stretli, hrali sme dobre a mali aj dobrý výsledok, no napríklad s Chorvátskom sme chceli hrať atraktívne, ale doplatili sme na to výsledkom. Aj s Izraelom sme chceli hrať atraktívne, ale podcenili sme, že súper je silný.

Je zložité nájsť rovnováhu medzi atraktivitou hry a výsledkom. Nemôžeme mať nároky, že budeme dobre hrať aj vyhrávať. To je výsadou veľkých federácií. Momentálne musíme akceptovať to, že za dobrým výsledkom môže byť hra, ktorá nemusí byť pekná, ale pragmatická, ako napríklad zápas so Škótskom. 

štefan Tarkovič zobral rolu trénera krátko pred záverečným barážovým zápasom so Severným Írskom. Čo sa dá za taký obmedzený čas spraviť s mužstvom, na ktorom evidentne ležala deka?

Števo sa snažil nastaviť sociálne väzby medzi hráčmi, aby sme vytvorili tímového ducha. To sa mu podarilo, pretože zápas v Severnom Írsku by sa bez tímového ducha uhrať nepodarilo. Íri boli nepríjemní, silní a odolní, veď predtým vyradili silnú Bosnu a Hercegovinu. Okrem toho hrali doma. Boli sme bojovní a veľmi kvalitní najmä v obrannej fáze.

severných Írov sme nepustili do vyloženej šance, no dopredu sme boli slabí. Ako si vnímal zápas z lavičky? 

Zápas sa vyvíjal, ako sme očakávali. Vedeli sme, že budú mať energiu, že budeme musieť odolávať nátlakovému spôsobu hry. Dôležité bolo neurobiť chybu, pretože išlo o finále a finále sa nehrá na krásu, ale na výhru. Boli sme šťastnejší, ale víťazstvo sme si zaslúžili. Mužstvo pracovalo veľmi súdržne a s miminom chýb, pretože vo finále sa za každú chybu pyká. Základom bolo zachovať čisté konto, čo sa nám dlho darilo, no nakoniec z toho bola zápletka (smiech). Stala sa chybička, Íri skórovali, ale pohotovou strelou Ďuriša sme ukázali, že keď treba, vieme dať gól.