v rozhovore sa dočítate:

• končí u nás mafiánsky štát,
• o čom svedčí fakt, že zatýkajú najvyšších predstaviteľov bývalého vedenia polície,
• či sme svedkami zatýkania zatiaľ iba „druhej ligy“ predstaviteľov,
• v akom stave je prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

svedčí zatýkanie špičiek polície a prokuratúry o tom, že mafiánsky štát prehral? 

Ťažko odmeriame mieru rozkladu štátu. Všetci sme vnímali, že sú tu skupiny, ktoré systematicky zarábajú na tomto rozklade a vyhovuje im. Predelom bola vražda dvoch nevinných ľudí a občianske postoje časti obyvateľstva. To naštartovalo deje, ktoré sa po týchto voľbách premietli do života orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry a časti súdov. Nachádzame sa v medziobdobí, keď sú naštartované očistné procesy, ktoré viedli k dnešnej zmene. Sú to lastovičky ukazujúce, kam by mohla viesť zákonná cesta orgánov činných v trestnom konaní a náprava toho stavu, ktorý tu ešte stále hojne máme. 

pred pár rokmi sme so závisťou hľadeli na Rumunov, keď išli rázne proti skorumpovaným činiteľom vtedajšieho režimu. No dnes máme na Slovensku zadržané kompletné vedenie polície vrátane šéfa NAKA, mnohých sudcov, štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti a špeciálneho prokurátora. Povedal by si, že sa u nás deje niečo ako v Rumun­sku?

O Rumunsku viem len okrajovo. Ale na Slovensku po vražde vznikol precedens, keď vyšet­rovateľ a prokurátor, ktorý to dozoroval, postupovali spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Vyšetrovateľ aj jeho kolegovia išli často do osobných rizík a dotiahli vec do takého stavu, že bolo možné podať obžalobu. Toto vyšetrovanie aj ostatným ukázalo, že sa netreba báť a treba ísť do toho bez ohľadu na to, kto má akú mocenskú pozíciu v štáte a kto má finančný vplyv. Máme z toho nejaké výsledky, ktoré však ešte nesvedčia o zmene systému. Značí to len, že na Slovensku je väčšina príslušníkov policajného zboru slušná a korektne postupujúca. Plnia si zákonne svoju povinnosť a máme preto výsledky, ktoré zatiaľ nikto dôveryhodný neoznačil za nezákonné alebo získané nezákonnými postupmi. Ukazuje sa, že pokiaľ sa dajú nabok vplyvy na činnosť vyšetrovateľa, prípadne prokurátorov, naozaj môže byť po prípravnom konaní pred súd postavený ktokoľvek.

keď si pozrieme zoznam zadržaných a ich funkcie, vidíme, že špičky silových zložiek štátu boli zadržané v súvislosti so založením zločineckej skupiny. O čom to hovorí?

O tom, čo sa im kladie za vinu. Sú to nominanti určitých politických síl na Slovensku, ktoré mali dlhý čas v rukách moc, prispôsobili si činnosť polície na svoj obraz a dostali ju do takého stavu, aby vedeli policajný zbor ovládať a aby si cez to vybavovali politické účty. Na Slovensku bola v minulosti vytvorená taká politická atmosféra, že bolo viac-menej jedno, kto konkrétne bol vo vrcholnej pozícii polície. Preto pre mňa nie sú až také podstatné mená a pozície zadržaných. Podstatné je, kto umožnil vznik takejto hydry v policajnom zbore. V roku 2006, keď sa ministrom vnútra stal Robert Kaliňák a premiérom Robert Fico, mal silný prienik do polície a hlavne prokuratúry Marian Kočner. Videli to politici aj spravodajské vojenské služby, ale im to vyhovovalo. S touto politickou aj policajnou mocou som sa stretol pri prípade Hedvigy Malinovej a už vtedy bol nonsens, čo si dovoľovali.